-To nemyslíš vážne! Rozísť sa s najúžasnejším chalanom z celej školy? A ešte k tomu si doňho bola buchnutá už od základnej! – Prevrátila som oči.
-Hej bola som ale aj tak sa na mňa pozrel len, keď mi dali dole strojček na zuby a presvedčila som starkú, že kontaktné šošovky sú pohodlnejšie. – Sklopila zrak. Jéj čierne na krátko ostrihané vlasy jej zakrývali tvár. Mala oblečené červené tričko s čiernymi nohavicami a čierne čižmy. Pery mala namaľované na krvavo červené a oči zvýraznené čiernou linkou ako zvyčajne.
-Dobre, dobre asi máš pravdu ale nemohla si počkať pár dní? Teraz na tvoju oslavu sedemnástich narodenín pôjdeš bez doprovodu. – Vzdychla si. Usmiala som sa nad jej hereckým výkonom.
-Ale, kde že! – Omotala som si ruku okolo jej predlaktia. –Pôjdeme spolu! – Z chuti sme sa zasmiali a vykročili do triedy.
-Chceš mať výzdobu tmavo fialovú alebo bledo modrú? – Sedeli sme v mojej izbe na bielej posteli s ružovou prikrývkou a rozoberali podrobnosti o mojej oslave ktoré ťažili Anne srdce.
-Fialovú? – Spýtala som sa v nádeji, že moja odpoveď ju poteší.
- Skvelé! – Zvolala nadšene. – Mám krásne fialkasté šaty bez ramienok vyzdobené kamienkami. – V duchu som prevracala oči ale nechcela som svoju kamarátku uraziť tak som sa na ňu nadšene usmiala aj keď by som najradšej išla v jednoduchom tričku a nohaviciach.
-To už je toľko hodín?- Pozrela som sa na hodinky na nočnom stolíku. Bolo už sedem hodín preč. Celé tri hodiny ma vyčerpávala so svojimi otázkami. Zatvorila si notebook, vstala, obliekla si sveter a vtisla mi bozk na rozlúčku. –Dobrú noc All a nezabudni zajtra máme test z angličtiny! – Ani sa neobzrela a vyšla z dverí za pár sekúnd som počula ako naštartovala motor na svojom skútri.
Zobrala som si pyžamo, ktoré som ráno hodila pod vankúš a vybrala som sa do kúpeľne trochu sa osviežiť. Umyla som si zuby a dala horúcu sprchu, keď som mala prsty už úplne zvráskavené som vypla vodu, osušila sa, vyčesala som si dlhé, kučeravé vlasy a vrátila sa do izby. Na písacom stole som mala položenú tácku s jedlom a pohár vody. Bola som vďačná babičke, že mi doniesla niečo na jedenie. Vybrala som si z tašky knihu z angličtiny a sadla som si za písací stôl. Počas čítania som jedla vynikajúce syrové cestoviny mojej babky. Klop – klop. Niekto klopal na dvere.
– Ďalej. - Babka potichu vstúpila. –Ahoj, zlatíčko. – Usmiala som sa na ňu. – Vidím, že si dojedla. Chutilo?- Opätovala mi úsmev. –Vynikajúce. – Oblizla som si pery.
–Ako bolo škole?- Spýtala sa sadiac do kresla oproti posteli. Pokrčila som plecami a oznámila.
–Rozišla som sa s Benom.-
Starká sa usmiala. – Som na teba veľmi hrdá Allyson! Aj tak bol naničhodník.- Nad jej nadávkou som sa musela usmiať. Babka nikdy nehovorila sprosto len, keď musela čo naznačuje, že Bena naozaj nemala v láske.
– Úplne sa ponáša na svojho otca.- Starká mi spomínala, že Benov dedo sa stal milionárom ale podvodom. Babka nenávidí podvody a, už vôbec nie podvodníkov. Aby sa nerozčúlila tak som radšej zmenila tému.
– Otec je doma?-
-Nie dnes prišiel domou vzal si nijaké veci, kufor povedal, že sa čoskoro vráti a odpochodoval.
- Smutne som sa usmiala. Babička ma zľahka pohladkala po ruke. Môj otec žije a dýcha pre svoju prácu od môjho narodenia sa o mňa stará babka. Moja mama zomrela pri mojom pôrode čiže nikdy som ju nepoznala. Starká často vravieva, že sa na ňu veľmi ponášam ale predsa mám pocit, že sa na mňa môj otec nemôže ani pozrieť.
- A ako sa darí organizácia tvojej oslavy? Anne to veľmi preháňa? – Opýtala sa pobavene.
–Ani sa nepýtaj starká! – Zasmiala som sa. – Ale nechám to na ňu. Z časti jej to robí radosť a z časti v široko okolí by som lepšiu dizajnérku ani nenašla. – Usmiali sme sa.
-Dobre zlatko, nechám ťa aby si si spravila úlohy. – Vstala z kresla.
– Ďakujem za jedlo. – Pohladkala ma po tvári s materským úsmevom na perách. Už – už za sebou zatvárala dvere, keď sa otočila a oznámila. – Ó a zajtra príde tvoj bratranec, bude s tebou chodiť do triedy. Šokovane som zažmurkala. Ja mám bratranca?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár