Láska je trpezlivá,láska je dobrotivá,nezávidí,nevypína sa,nevystatuje sa,nie je hanebná,nie je sebecká,nerozčuľuje sa,namyslí na zlé,neteší sa z neprávosti,ale raduje sa z pravdy.Všetko znáša,všetko verí,všetko dúfa,všetko vydrží.
Taká je láska...Mocná.Mocnejšia než čokoľvek iné,mocnejšia než všetci ľudia na svete,mocnejšia než peniaze,mocnejšia než moc,mocnejšia než bolesť,mocnejšia než nenávisť.
Okrem lásky nie je nič,kvôli čomu by stálo za to žiť!
Život je plný paradoxov..Jeden citát vraví: "Keď budeš vedieť,že plačeš pre toho,koho máš rád,tak poznáš,že je to láska.".
A druhý vraví: "Neplač pre nikoho,kto si nezaslúži tvoje slzy,ten kto si ich zaslúži ťa nikdy nerozplače!".
Tak ako to teda je? Milujem človeka pre ktorého plačem?Lenže ak pre neho plačem tak si nezaslúži moju lásku.Milujem teda nesprávneho?Nuž,áno.
Ale môžem za to?Veď srdcu predsa nerozkážeme..
A stretli ste sa už s pocitom že ste v zápale hysterickej lásky kričali ,že človeka,ktorého milujete nenávidíte?No to je normálne.Veď aj nenávisť je len láska!Len...
Nenávisť môže byť aj spravodlivá ale ľahostajnosť nikdy!Myslím si že je lepšie,keď vás človek nenávidí,ako by ste mu mali byť ľahostajní.Keď vás nenávidí aspoň viete,že tuší o vašej existencii a že už minimálne raz premýšľal nad tým,čo k vám cíti
nenávisť vyčerpáva rovnako ako láska,niekdy dokonca ešte viac.
A lepšiu pamäť ako láska má nenávisť.
Prečo nenávidíme?A koho?Nenávidíme niekoho,koho sme kedysi milovali?No nie je to láska,čo k nemu ešte stále cítime?Nie je to pokus vtesnať si do hlavy myšlienku,že to on je ten,kto môže za to,že spolu nezažijeme už nič z toho čo sme chceli,na čo sme sa tešili?
Ak niekoho naozaj milujeme,nemôžeme ho zrazu nenávidieť a už vonkoncom na neho zabudnúť.
Nemôžeme zabudnúť na človeka,pre ktorého sme žili.Nemôžeme zabudnúť na človeka,ktorého sme stratili.
Je jedno ako sme ho stratili.Stratili sme ho a jediné čo nám ostáva je zvyknúť si na život bez neho.Zvyknúť si,že sa začína nová etapa nášho života,etapa,v ktorej začíname žiť život bez človeka,o ktorom sme bez výčitiek tvrdili že je najlepší.
Hovorí sa,že láska je slepá.Áno je..Je to ako keď ráno vstanete a do očí vám udrie svetlo.Keď ľúbime nevidíme nič,čo by našu lásku mohlo oslabiť.
Nemilujeme však preto,že sa nám ten človek páči,ale páči sa nám preto,že ho milujeme.
A čo láska na prvý pohľad?Veríte na ňu?Určite sa vám to už neraz stalo.Možno to nebola láska,teda určite nie,ale ten pocit že vám niekto tak udrie do očí a potom na neho nemôžete prestať myslieť...
Zabudnúť je to najťažšie!
Keď sa tak zúfalo snažíme nemyslieť na niekoho,zabudnúť na všetko čo bolo,lebo vieme,že takto to ďalej nepôjde,práve vtedy neustále spomíname,myslíme na všetko čo sme spolu prežili,na tie úsmevy,pohľady,reči..Tie čarovné úsmevy,ktoré nám nedajú spávať...
Ďalší paradox..Chceme zabudnúť,ale my naopak ešte úpornejšie myslíme na to,čoho sa túžime zbaviť.
Lenže vedzte,že zabudnúť sa nedá!
Možno zabudneme to,čo sme sa naučili na včerajší dejepis ale nikdy nezabudneme na človeka,pri ktorom sa nám rozbúchalo srdiečko...
P.S.:To čo sa tu píše sa týka pravých citov.A to,čo dnes prežívajú 13ročné deti a čomu s obľubou hovoria láska sa podľa mňa láskou nazvať nedá.
A ešte čosi..Neberte lásku ako hru!Nikdy nevravte človeku,že ho milujete ak to tak naozaj nie je.Nevravte človeku,že ho milujete ak nie ste ochotní znášať následky.Radšej povedzte: "Mám ťa rád!" a potom,keď si budete istí,budete sa mu môcť pozrieť do očí a s čistým svedomím povedať: "Milujem ťa!"
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
3
aaaaaaa ale nie mici, pekne to je vazne ale tak cudne na teba napisane
6
Dobre si napisala ze ta mozno este nepozname lebo nedavas svoje city tak priamo najavo ale vzdy som si myslela ze svoje city prechovavas o to hlbsie lubkame ta kôaasne napisane a velka pravda cmuky
7
strasne pekny clanok...
ja osobne som prezila z obrovskej nenavisti este vacsiu lasku...bolo to najkrajsie obdobie mojho zivota
ale je koniec
ucim sa zit bez neho.
je to hrozne tazke,ale musim.
a chcem aj zabudnut,pretoze kym myslim na neho,vlastne kym na neho spominam,ja ineho nemozem ani vidiet...proste potrebujem ja na secko zabudnut.
ja osobne som prezila z obrovskej nenavisti este vacsiu lasku...bolo to najkrajsie obdobie mojho zivota
ale je koniec
ucim sa zit bez neho.
je to hrozne tazke,ale musim.
a chcem aj zabudnut,pretoze kym myslim na neho,vlastne kym na neho spominam,ja ineho nemozem ani vidiet...proste potrebujem ja na secko zabudnut.
Napíš svoj komentár
Inak som zdravá...
Pekný deň