Priesvitný vánok v srdci človeka
pripomína pohyb vetra, čo prišiel z ďaleka.
Z ďaleka prišla aj bolesť toho srdca mladého,
ktoré nenahradí ani srdce darca správneho.

Ten vánok čo prináša krutú bolesť,
nepozná cestu, nemôže ťa ďalej viesť.
Si uväznená v spleti tŕňov,
nevieš čo bude, ani čo bolo pred ňou.

Spleť utkanú z červených ruží,
tkal v noci tvoj smútok úbohý.
Priesvitná bolesť, priesvitný vánok,
ukradli ti radosť, ukradli aj spánok.

Celé noci plačeš, nedokážeš spať,
tak sa mi ty radosť už prosím vráť.
To tŕnie ostré je a mrazivo chladné,
nezničí ho žiadne srdce zradné...

...iba láska...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár