Uzavretá

Bol neskorý večer no ona stále nemohla zaspať. Ležala na posteli obklopená vôňou magnólie vychádzajúcej z čerstvo vypratej posteľnej bielizne a premýšľala. Premýšľala nad tým čo kedy urobila zle, prehodnocovala svoje doterajšie rozhodnutia, a v niektorých chvíľach sa nedokázala ubrániť slzám ktoré stekali na malý vankúš podobný farbe steny v jej izbe. Bola to veľká detailistka a všetko mala dokonale zladené. Bolo to tak ale iba v jej izbe. Jej melancholická povaha jej bránila mať dokonalý aj život. Uzavretá v sebe dúfajúc že všetko bude lepšie sledovala kvapky dažďa bijúce sa s blikajúcim osvetlením herne na hlavnej ulici, ktoré stekali po okne. Aj pri malom pomyslení na to že by sa osmelila a zmenila aspoň niečo sa celá zachvela a znovu sa rozplakala. Snažila sa konečne zaspať a na nič už nemyslieť no nešlo to.

Otočila sa, položila si tvár na vankúš a chcela si aspoň na chvíľu predstavovať aké by to bolo keby to vedela zmeniť. Zdalo sa jej že sa jej to sníva no ona stále bdela. V predstavách sa jej odohrával príbeh, príbeh podobný snu, pre niekoho možno samozrejmý, no pre ňu dokonalý. Chcela byť iba normálna, mať kamarátov ktorí by snívali s ňou a vedieť sa usmievať. No jej sa to zdalo nemožné. Pred každým koho nepoznala sa jej chvel hlas a nevedela sa vyjadrovať. Bolo veľmi ťažké dostať sa do jej vnútra a spoznať ju. Pravidelne sa zatvárala do svojej izby, zapla si hudbu, zobrala papier a ceruzku a začala kresliť. Jedine pri kreslení sa dokázala uvoľniť. Odovzdať na papier svoje vnútro. Len keby to na tom papieri ostalo navždy... Vždy sa to vrátilo naspäť a ona znovu bojovala so svojimi pocitmi.

Konečne zaspala. Zo zavretých očí jej presvitali slzy. Tie však do rána uschli a ona mala šancu všetko zmeniť. Ale nešlo jej to...

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu