Ako som tak pila rannu kavu nieco som uzrela za oknom.mihol sa akoby tien nejakej osoby. nedalo mi to a tak som sa isla von popozerat kto by to mohol byt. najprv som myslela ze je to sused od vedla, ale nie,bol to mlady chalan, ktory hladal svoju staru mamu.opytala som sa ho ako sa vola jeho babka, ci by som mu ju nemohla pomoct najst. vyzeral byt velmi sympaticky a mily clovek, tak preco by som mu nepomohla. no on nechcel.odmietal moju pomoc,a zdal sa mi nejaky prilis smutny. ale predsa sa nebudem celkom cudzieho chlapca vypytovat co mu je, ved preco by to prave mne hovoril.ale odrazu zacal hovorit on sam. povedal mi ze sa musi so svojou starou mamou rozlucit, pretoze odchadza na dlhu cestu. nemolo mi celkom jasne kto na dlhu cestu odchadza, ci on alebo jeho babicka. no z jeho pokracovania som zistila ze na cestu sa chysta on.
- preco si taky smutny??? - nedalo mi to, musela som sa spytat.
- smutny?? ja nie som smutny, len mi som uz chcel mat pokoj od vsetkych starosti. - odpovedal mi.
- kto by aj nechcel?? ale to je zivot a musime ho takto zit.
- no ano. - velmi strucne mi dal za pravdu.
- tak ako sa vola tvoja babicka??? - spytala som sa este raz.
- myslim, ze tu ju poznaju ako babicku Elizabeth.
- Aaahh, to je tvoja babicka?? je to strasne mila pani, podme, ukazem ti kde byva.- bola som rada, ze mu viem pomoct.
chlapec nenaliehal a isiel so mnou. ani dodnes neviem ako sa volal.babicka Elizabeth sa velmi potesila ked ho uvidela. vraj sa uz dlho nevideli. ich stretnutie bolo velmi dojemne. chlapec len teraz prisiel a uz sa aj nahlil na svoju cestu. tolko rokov sa nevideli a uz sa ani nebudu. darmo som prosila zahadneho chlapca, aby zostal este par dni a urobil tym svojej starej mame radost, no stele opakoval, ze uz je cas na cestu, ze nema cas. babicka Elizabeth ma potom poprosila aby som uz nenaliehala, ze ho potom navstivi ona. tak som ho nechala a on odisiel. no uz sme ho nikdy ani nevideli.
tou je cestou sa nieco skoncilo. bol to jeho zivot. nedokazal povedat svojej babke ze jej zomrela dcera, ktora bola jeho mamou. nechcel vidiet ako sa babicka bude trapit. a tak pred tym chcel ujst. hoci to nebolo riesenie, pretoze babka sa o tom aj tak dozvedela. a mala smutok az za dvomi milovanymi osobami, ktore jej prinasali v zivote radost. Chlapec na tomto svete okrem tychto dvoch zien nemal nikoho. kedze stratil svoju mamu, nevidel zmysel zivota. vedel, ze aj o babku, kedze uz bola velmki stara, coskoro pride, a on by bez nich nevedel zit. chcel pred tym uniknut tym, ze skoncoval zo svojim zivotom. Hoci sa mu to podarilo, jeho starej mame to nepomohlo. trapila sa este dlhe roky, ktore by radsej prezila s vnukom, ako bez neho. FIN

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
datha07  7. 3. 2008 17:59
velmi krasne napisane,ale je to dost smutne
 fotka
3kitty3  8. 3. 2008 08:34
boze smutne
Napíš svoj komentár