musíš si wypočuť zlé i dobré, chtiac či nechtiac.
Wýčitka prudká, neobalená w cite,
priama a bolestiwá, ako jasné slnko w swite.
Ozwena o nič lepšia, skôr tebou otrasie w základe,
wstáwal si s úsmewom, už ani náznak po dobrej nálade.
Chceš wrátiť čas, keby nikdy si nepočul,
to slowo w hnewe, ten člowek čo do Teba sa obul..
Že je Ti to jedno? Neklam sám seba,
Ty sám najlepšie wieš, že zranila Ťa weta.
Keby to bol niekto iný.. ale ona?
widel si iný swet, bol si niekto iný, láska wolá.
Zmenil si sa, weď Ty wieš,
netušil si koľko smieš..
Bol si nežný, prítulný, ľúbil si ju wiac než dosť,
bol si pre ňu wšetko, teraz už len newítaný hosť.
Je to zlý sen, dúfaš, že sa zobudíš,
myslíš, že len sladko spíš?
Omyl chalan, bolesť weľká,
spomínaš, keď howoril si : ´Neplač Smejka´.
Kto teraz Tebe powie slowo wľúdne,
Kto utrie slzu, ktorá steká kľudne,
Kto pohladí Ťa plný pochopenia,
Kto podrží nad priepasťou bdenia..
Si sám, cítiš to wiac ako pred tým,
bola Ti láskou, bola Ti wšetkým..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár