Vzdy ma vychvalovala pred jej vnucatmi az sa dakedy citim trapne ked idem okolo nich.
Nechodi k nam casto ale teraz sa prisla vyplakat.
Bolo to divne, este nikdy som ju taku nevidel. Vzdy na mna posobila ako tvrda ale zabavna zena. Zacala sa nam spovedat, že ma neskutocne velke depresie z toho, ze je sama.
V tom momente som si premietol vsetky skutocnosti a zistil som, že zda sa, ze som na najlepsiej ceste k tomu aby som nenavidel cely svoj zivot a aby som nemal ziadne pekne spomienky. Som totiz ten typ, ktory ma sice dost znamych, ale udrziava si co najvacsi odstup. Nepotrebujem psychologa aby som zistil preco to tak je. Jednoducho ked niekoho vpustim do mojho zivota tak si strasne nanho navyknem a nehorazne blbo znasam stratu. A stratu som zazil uz dost krat.
Pred vyse piatimi rokmi bolo vsetko normalne. Mal som najlepsieho kamarata Mateja s ktorym som prezil naozaj nadherne detstvo. S jeho otcom som vychadzal najlepsie ako sa len dalo. Ovela lepsie nez s vlastnym, cize ked necakane umrel bol to naozaj riadny sok. Pytal som sa Boha preco nemohol namiesto neho umriet moj vlastny otec, no odpoved som nedostal. Po par dnoch som sa rozhodol, ze skocim za Matejom no behom tych par dni bol zmeneny. Dal mi jasne najavo, ze nemam za nim chodit. Bolo toho na mna vela. Citil som sa, ze zrazu nemam nic, nemam nikoho.
Potom nasledovali dalsie straty. Ci uz to boli stari rodicia, alebo kamarati, nikdy som si na to nezvykol a nedavno sa mi stala taka vec, ze som spoznal jedneho cloveka, ktory sposoboval to, ze som žiaril a mal veeelmi dobru naladu. Jeho osobnost ma neskutocne zaujala, no v mojej sprostej hlave mi opat hrablo a ukoncil som s nou kontakt. Tieto dni stale premyslam nad tym co za debilinu som to spravil ale ked ja si naozaj neviem pomoct.
Co by ste mi poradili? Ako mam prekonat sam seba a nebat sa niekoho vpustit do mojho zivota?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
skus si veri ( viem, ze je to tazke - jedna z veci, ktoru ja sama nedokazem - skus to aspon ty ) a nebat sa ... mozno je to tvoja sanca znova zacat verit v nieco pekne
3
bud spontanny, neboj sa.. utrpenie patri k zivotu a ak sa budes bat popalit sa z lasky tu lasku ani nezazijes..
Napíš svoj komentár
tie tvoje sklamania boli sice velke, ale nemyslis, ze vsetko raz konci? co ak toto bude moznost odniest si do buducna pekne spomienky a nie len tieto neprijemne? sice sa mozu stat 2 veci a to, ze jej das sancu dostat sa ti pod kozu a v starobe nebudes mysliet na to, ze si mal kedysi dobreho priatela,ale ze si v tych rokoch poznal vynimocneho cloveka. alebo sa znova sklames a ta bariera sa bude stale viac a viac upevnovat...ja neveim co by som spravila, ale viem, ze by som chcela vediet, ci mi zivot ponuka aj viac ako sklamania...a viem, ze vsetko nie je len cierne ci biele...vravi sa, ze za pokus nic nedas...skus to tak brat a ked sa sklames, automaticky nestavaj medzi seba a okolie mur...nevies co krasne moze byt za nim...