Bez lasky, viery a nadeje

Vonku je noc, z okna hladim na hviezdy
na naprotivom komine bocian sa zahniezdil.
V tichu ulice pocut stebot lastoviciek
z tmy vykukuju miliony ociek.
Na nebi ziaria v celej svojej krase
aj vzdy budu hviezdy, kym kazda nezhasne.
Nadej umiera posledna, povedal jeden mudry muz
no kedy to bude? to my uz nebudeme asi uz

Nadej tu bola, je a preije cely svet
nadej je to krasne, ten zmyslu zivota kvet.
S nadejou vzdy viera spaja svoje kroky
nemozu ich zastavit ni ludia ani broky

Viera naplna srdc prazdne miesta
ona tvrdi, ze po zivote pride Bozska siesta.
Kde nadej a viera maju svoju miesto
tam este jeden velkej moci jest to.

Viera a nadej su vzdy laskou spojene
mat ich vsetky v srdci je stastne opojenie.
Laska nas zahreje v najtemnejsej noci
no zaroven pred nou niet pomoci.

Laska nas vodi po inych cestach a chodnikoch
potom miesto mesiaca putujeme cely rok.
Laska vsak nie je sebecka
ci mame plne a ci prazdne vrecka
ona je citom akurat pre dvoch
vodi ich po strmych schodoch.

Ostava nam verit len v silu tejto lasky
nadej spociva vtom, ze pri smyku nas chyti za opasky.

Bez lasky, viery a nadeje
zabludime i ked nie su zaveje
no s nimi nas neprekvapi spadnuty Everest
s odhodlanim v tvari vykrocme, ruky v past....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu