A tak sa zacal vylet Gymnazia sv. Vincenta de Paul v Leviciach. Spolocne ho tvorilo 25 studentov, triedna profesorka mama Silvia a Otec Peter, rektor.
Prichod na Patu v blizkosti Cifar bol autobusom, a pri prvom pohlade na tu byvali polovnicku chatu som chcela ist domov. Vyzeralo to ako pernikova chalupka bez pernikov a trochu vacsia, starsia.
No priroda okolo bola krasna. Les, sem- tam vevericky alebo bazanty Hlava jelena na chate nam priminala nasu milovanu a nenavidenu pani profesorku francustiny. Pre osobne informacie ju nebudem menovat.
Izby boli na podiv celkom dobre, no odradil nas pach, kt. nam opat pripomenul nemenovanu profesorku .
Zhodili sme si veci na postele a vedeli sme, ze tento vylet hoci ide o duchovnu obnovu si uzijeme....
Volne chvile sme travili pri hrani volejbalu alebo pri vzajomnej komunikacii. A pod tym slovom sa niesol i nazov nasho duchovneho cvicenia. Komunikacia!
Prednasky, pri kt. sme si oddychli a nudili sa, nam poskytli nove informacie o spravnej komunikacii, nove zasady, pri kt. som si i ja uvedomila chyby, kt. casto i ja robim.
Prednasky, pri ktorych sme sa tvarili ako skysnute uhorky prejdene kamionom, netrvali dlho, pretoze ak by ste sa pozreli na nase ksichty, zistili by ste ako nas to "velmi" zaujima.
Polhodinove prestavky, to bolo asi to, na co sme sa vsetci tak velmi tesili.
Vytvorili sme si vlastne divy sveta. Tiez sme si napisali osoby, kt. ovplyvnili nas zivot v detstve, a kt. ho ovplyvnuju teraz. Asi to predsa bolo len na nieco dobre.
Odteraz sa snazim komunikovat zdvorilo a pri mojej ukecanosti sa snazim, neskakat do reci.
Prave som opisala nas prvy den, stvrtok, v Cifaroch.
Ale vlastne este vecer, to bol vecer ludia!
Spoluziak, DJ, na nasej izbe usporiadal mensiu diskoteku. Zucastnili sa na nej ja- Andrea M., Ivana J., Zuzka G.,Zuzka Z., Peto K., Juro A. Pocas hadzani na postel, kt. sa bavili moji spoluziaci sme si zatancovali, vyblaznili sa.... Uplna pohoda! Ostatni hrali volejbal ako taki sisi... No my sme sa chceli zabavat, vsak a nie?
O 21,00 zasadla rada studentov a zacal sa film A walk to remember! Ja som neplakala ja som revala!!! Ktori ho videli urcite vedia preco, dokonca aj spoluziak plakal.. bacha na vec! Spotrebovala som 2 vreckovky...
A este pred tym sme nahanili mys. Taka zlata mila siva myska bola vo vedlajsej izbe. Asi bola z mojho vrestania viac naplasena ako my z nej. Spoluziak sa ju snazil zabit, vlastne chytit do smetneho kosa, chudera, sa ho zlakla a pripravila sa na jej utek pomedzi Otcovych Petrovych noh... asi chcela rozhresenie! Nakoniec sa skryla pod parketami.. ( mudra to bytost!)
Nas vecer sa skoncil o 03.30 kedy sa nam zatvorili oci a dolahol na nas spanok. Mama Silvia do 03.00 sedela na chodbe v kresle, v rukach mala Novy Cas a citala ho. No, ak sa da povedat, ze ho citala, skor pri nom zaspala a potom ho zbierala zo zeme! Ale poviem vam, mala ta ale vydrz. Do tretej len tak sediet.
Nase temy na izbe ( tak 5 dievcat na jednej izbe) boli naozaj zaujimave. Prebrali sme vsetko!!!!! VSETKO!!!! a to doslova...
Kazdych 15 minut mala jedna z nas budik, aby sme nezaspali. No budik naposledy zazvonil o 03,30 kedy sme zhodli, ze si dame budik na 05.00 aby sme videli vychod slnka. No budik asi aj zvonil... moze byt, nehadam sa...
Zobudili sme sa o 07.00 "vyspate". Budicek nam urobili chalani, kt. sa votreli do nasej ubohej malej izby. Spala som 2 aj pol hodiny. To pol tam ani nebolo. Vstala som nejak pred siedmou, pretoze ti, kt. isli spat uz o jednej boli pravdaze uz o siestej vyspati.
Ranajky, omsa, spev na hojdacke! Upratat izbu, pobalit sa, odfotit sa a uz len ist domov!
Rozlucili sme sa s nasou pani profesorkou a verne dufame, ze tam ostane a cestu do Levice najblizsie 4 roky nenajde!
SKUSENOST : Bolo naozaj super. Zistila som vela novych informacii, utuzilo to nase vztahy a hlavne som spoznala som charaktery niektorych ludi!
Najviac som si uvedomila, ze i ked som bola od mojej lasky vzdialena len niekolko km, velmi mi chybala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale mne sa srdcu blízkejšie predsa len Vráble..