Pateticka??
Pateticka. Este parkrat si to slovo v duchu opakovala, nevediac, aky suvis nasla medzi Andreou a patetickostou.
Jeh sloh nenaznacoval nic pateticke. Skor by ho vystihla slovami ako zamyslenie, empatia ci vnutorne uvazovanie...
Ale patetickost?
Mozno ona sama nevedela, co to slovo znamena.
A mala to byt vlastne pochvala ci len uvazovanie co vlastne je a ako vplyva na ludi?
"Pises velmi tazko" ...
"Si jedna zmala"...
"Mas svoje ambicie"..
"Chyba ti sebavedomie"...
"Nestresuj"..
"Nikdy to nevzdavaj"...
"Vydrz do zajtra"...
Priemerna studentka, zacina svoj zivot. Stavia sa na prah medzi detskymi snami a skutocnostou...
Vie ako boli krivda a este viac klamstvo. Nema rada osocovanie inych, nevsimavost a rada je stredobodom spolocnosti.
Ale spolocnost si ju nevsima....
"Si pekna, najkrajsia na svete"...
V triede sa len nemo prizera na ludi okolo seba a nechape.Ved tolko ludi ju ma rado. Sama sebe si pripada najmensou na svete, uplne malicka v porovnani s inymi. Ved ti druhi sa smeju...
Nevidi zmysel zivota, ten je vzdialeny niekolko kilometrov.
Nevnima vyklad ucitela, je zamyslena. Len jej spolusediaca ju vyrusi -
" A kde si zase? "
Nepacilo sa mi, ako dnes zautocilo nieco velke na nieco nepatrne v ludskej spolocnosti. Sice vystihla podstatu, ale syntax a morfologia nie su gramaticky spravne. Bolo mi jej velmi luto. Usmievava postava na chvilu stichla. Jej usmev zbledol, tvar nenaznacovala radost.
Je smutne pozriet sa na nu, aj ked mne sa ten sloh velmi pacil. Opis nasej triedy predsa nemoze byt dokonaly, ked ani my sami este nevidime dokonalost v inych.
"A co to slovo patetickost, vlastne znamena?"
obratila sa na spolusediacu s kuceravymi vlasmi, s okuliarmi za ktorymi sa crtala tvar osoby, kt. casto poradila, ale castejsie potrebovala sama poradit.
...neviem... cudne slovo, neskryvajuce pointu slovencinu, ktora neexistuje.
Miluje ked ju niekto pochvali. Nenavidi kritiku.
Miluje svoj zivot plny utrap a sklamani. Vidi v tme svetlo a vo svetle zivot.
Nechce viac ako nestratit co ziskala. Casto hovori Bohu:
"Nedavaj mi tolko, aby si mi tolko nemohol vziat"
Uz nerozmysla o minulosti, ale trapenie v nej krici. Chce sa zbavit zlozvykov, ale sama vie, ze to nejde.
Hlada nieco, co zatial nevie najst...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
pussycat33
29. 10.októbra 2007 19:11
Pekný blog..a je mi blízky..obsahom, aj tým písaním v tretej osobe
2
Velmi sa mi paci ako si to napisala. Ja som pisal podobnu poviedku v zmysle autobiografie. Tiez mi moc nie je jasne co je patetickost. ale kamoska to pouziva na mna casto, tak sa jej spytam
Mne dal raz profak hodnotenie, ze: pekne, ale ,,mali by ste sa zo zivota viacej tesit" takze ta chapem...
Mne dal raz profak hodnotenie, ze: pekne, ale ,,mali by ste sa zo zivota viacej tesit" takze ta chapem...
3
jeden z mala co ta i pozna a v niecom to bolo presne v niecom sa mi to nezdalo. kazdy v sebe skryva cosi a po castiach to uvolnuje. ja som spoznal z teba zase nieco nove. a aby to neostalo pri tom:
vzruseny, vasnivy,vyrazny,nadseny ale co sa hodi najviac citovo prehnany BUD MILUJE ALEBO NENAVIDI
/asi na tom nieco bude/
no nech je clovek aky chce
nech robi mozne i nemozne
nech nevie nic ci vsetko vie
to co je vsak podstatne
to ostava skryte
a zistit to dokaze
len kto sa tiez odkryje
vzruseny, vasnivy,vyrazny,nadseny ale co sa hodi najviac citovo prehnany BUD MILUJE ALEBO NENAVIDI
/asi na tom nieco bude/
no nech je clovek aky chce
nech robi mozne i nemozne
nech nevie nic ci vsetko vie
to co je vsak podstatne
to ostava skryte
a zistit to dokaze
len kto sa tiez odkryje
4
velmi pekne si to napisala...akoby as to znovu odohralo... ten tovj styl pisania asi pouzijem aj ja v dakom blogu...inspirujes ma
Napíš svoj komentár