Som uplne zbolena a ako keby zabudnuta, pada na mna prach a nikto sa nenajde kto by odfukol tie smeti,ten hlupy pocit viny.
Je to vzdy to iste. Radi pomozete inym a nezamyslate sa nad tym, ze aj vy budete potrebovat pomoc. Ale ked ju uz potrebujete, ako male dieta nezny dotyk maminej ruky, kde su vsetci?
Kde su ti, ktorym ste pomahali? Ktorym ste pomahali opat vstat, vidiet svet krajsi?
Slzy mi stekaju po tvari a nedokazem, neviem ci uz nemozem opat byt, jestvovat. Som malicherna a detinska. Cakam na nemozne.
Zasiahlo ma to prave vtedy, ked som to necakala a nechcela. Ale to vraj tak v zivote chodi, vraj vsetko zle je na nieco dobre, vraj nas to posuva.
Pri tolkych sklamaniach som uz mala byt podla tohoto uplne niekde inde.
Pocit, aky som uz davno nemala prichadza a ja sa neviem branit. Rozlucenie boli, ale rozlucenie je aj krasne ako zabudanie. Vraj sa to neda! Ale da!
Mam rada zivot, no nemam rada seba,nemam rada slzy a smutok. Nemam rada pocit donutenia, nemam rada pocit, nevedomia.
Neviem ci som clovek, ktory chce alebo taky ktory musi.
Necakane prislo, a ja sa s tym musim zmierit,musim s tym zit. To v zivote preboli a zabudne sa. Pride vraj aj horsie... a ja ho s otvorenou narucou prijmem!!
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
wewushka
13. 10.októbra 2008 17:30
no to sa aj mne stalo...potrebovala som nejaku pomoc a zdrazu ako keby nikdo nebol...ale ja som vždy všetkým pomohla...ale ja si hovorím,taký je život a musíme sa stým naučiť žiť...ale je to tažké...
2
je to smutne..
viac mi vadi, ze ty si smutna, i ked to nedas poznat tak ako sa snazim obcas svoj smutok skryvat i ja..
avsak takuto ta nepoznam.. ;o(
viac mi vadi, ze ty si smutna, i ked to nedas poznat tak ako sa snazim obcas svoj smutok skryvat i ja..
avsak takuto ta nepoznam.. ;o(
3
hm...pripomínalo mi to mňa ,zo všetkým čo tam bolo napísané od prvého po posledný riadok...smutné a zároveň poučné... život musí ísť dalej taký aký je...
Napíš svoj komentár