Zas raz padlo za oblohu ranené mrakmi, zabudli na nehu. Pozrite už idú naši bratia a sestry prečo však kostými na sebe zabudli? Všade kam kročím, anglická pantomíma prečo len hrajú, kde sa stala chyba? Čierno biely úsmev tvári tajomstvo a klam len značí. Strašivý klaun na javisku mlčí, v tom dievča v javisku hlasno kričí. Ja chcem domov, vyžente klaunov preč! Klamú, zatínajú do srdca meč! Čo to bolo? Láska nie ľúbila, neobišlo ju sklamanie. Stále dúfa, píše márne básne sníva sny, no ráno nádej hasne. Prečo? Prečo ona ľúbila prečo aj ju láska zmenila? Už aj ona hrať bude veriť ľuďom? len vo sne. Tých pár krásnych zaľúbených chvíľ, no nikdy skutočne neľúbil. Na čo hľadať niekde domov keď ten pravý je až v nebi pri pravici našich bohov nikde nie na Zemi. Raduje sa falošne ako vy, ľudia dospela, splnila čo sľúbila. Lásku neopustila, stratila. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj