tak hnusný je svet, dom hrôzy.
Keď prvá pomoc je tá posledná
rozhodneš sa že ďalej sa to nedá
keď nebo svojou záhadou láka
blízka je ti krvi tvojej mláka.
Odolaj neboj sa bojovať to predsa vieš
zákerný tŕň zo srdca vybrať smieš.
Ako búrka rozohrá sa s nebom
odolávame každodenným hriechom.
Falošný jas, klamlivé svetlo
keby dotkneš sa ho, zo sveta by ťa zmietlo.
Keď jasná hviezda z obzoru padá
to obloha plače, ranila ju zrada.
Ty v nádeji vyslovíš prianie
nepomôžeš, no má ti splniť želanie.
Ako peklo svoje večné teplo chŕli
netúžiš už behať po zelenom poli.
Keď nežiješ každý deň naplno ako posledný
obanuješ, ak sa to hneď nezmení.
Ako sopka chŕli zlosť
toho zlého bolo už dosť!
Ako stará rybárska loď
čo kymáca sa na mori
tak trasú sa tvoje nohy
no neboj, poď len poď.
Na palube zaspievaj si pieseň
zaspievaj ju nahlas, len sa zasmej.
cítiš to teplo, ten pokoj na duši
vykrič vše von, čo ťa dusí.
Nadýchaj sa krásneho sviežeho vzduchu
ľahni si, zavri oči jemne zober duchnu
snívaj svoj čarovný sen
sústreď sa naň, na nádej len.
Ako vietor hrá sa jemne s pierkom
ja hrám sa s myšlienkami
k tebe len láska, vždy uletia mi
tak odfúkni ich smiechom.
Proti prúdu pláva sa ťažšie
odmena však chutí ešte sladšie.
Aj lístie veriac padá stromu
nepozná adresáta, no nemá obavu.
Láska je krásna, ak vieš s ňou žiť
láska, znamená sa o všetko deliť.
Tak ďakujem bože, za ten krásny život, usmejem sa na teba, toto dielo sa ti podarilo.
.......................................................
ďakujem anjelom ktorý pri mne žijú, za všetko čo mám....
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mato1142
28. 11.novembra 2007 23:05
krasne
Napíš svoj komentár