Kým pochová ťa zem.

Čakám na vetrík
ktorý odfúkne tvoju vôňu
z môjho tela, duše i rúk
do diaľky Sahary.

Zatiaľ čo teba
zmietam v tornádach
víchore zlosti a citov
sporo odetého.

Čakám na kvapku
ktorá zmyje všetky bozky
špinu, lož i krv
a stratí sa v oceáne.

Zatiaľ čo teba
topím vo vlnách tsunami
kým neklesáš na dno
v slipoch premočených.

Čakám na iskru
ktorá vzplanie zo slzy
a spáli všetky spomienky
zažiari nádej, šťastie, úsmevy.

Zatiaľ čo teba
voda do pekla spláchla
vtedy ucítiš jemný vánok, kvapku
a spomínaš na spoločné dni.

V tom iskra pekelná
zapáli ti chodidlá
a čaká, kým zadusíš sa
vlastným dymom
pritom sa skrúcaš v bolesti
úplne nahý.

 Báseň

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu