Milujem dážď chlad vyštípaných líc kvapky božích sĺz večnosť prázdnych ulíc. Kvapky a ich pieseň vina ide z nás jemne splynú na pokožke obíjme ťa mráz. Temnota a čierny strach volajú ma z izby von kráča so mňou smútok tvár sa klania oblakom. Nasleduje mysli zrada príliš dlho blúdi telo chabé na zem padá už sa neprebudí. Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj