Mohla by som tu opisovať svoju hlúposť, naivitu, sklamanie, ale to by nebolo tak originálne. Radšej teda poviem, ako to celé bolo...Aspoň to skúsim.
Aj týmito slovami sa začínalo moje definitívne rozhodnutie o tom, že sa stretnem s človekom cez net. Nerobím z toho takú vedu, v skutočnosti z toho robím ešte väčšiu vedu než sa zdá. Vpodstate, nič nemôžem stratiť, len svoj život, len ma môžu uniesť a pri najhoršom si nebudeme rozumieť povieme si adios, amigos a koniec. Dnes keď nad tým tak premýšľam, posledná možnosť by bola asi najlepšia. To mi však nikto nepovedal. Teda..možno aj povedal, len som nepočúvala a bola hluchonemoslepá. (viem, nie som výnimka) Bála som sa, neopísateľne, moje vnútro zvieral strach, no tam kdesi v diaľke sa zmiešala radsoť, túžba, očakávanie. A tieto hlupane, ma aj zhruba pred troma mesiacmi posunuli na stretnutie, na ktoré nikdy nezabudnem, a keď vravím, že nezabudnem, tak to myslím naozaj. Ľudia by mi mohli vyčítať, že som sa „len tak“ stretla s niekým neznámym, o sedem rokov starším, a aj mi vyčítali...koľko krát. Nemusím ich počúvať. Nič nemusím. Nechcem ich počúvať...proste do toho idem.
Tri hodiny neustáleho rozprávania, smiechu, úsmevov, pohľadov, vo mne vyvolalo otázku „kde do pekla bol tento človek celý čas“?! Stretli sme sa prvý krát...no bolo to, ako keby sme sa stretli už po tisíci. Nepoznáme sa náhodou celý život? Nedokážem opísať eufóriu radosti a šťastia, ktorá sa v ten deň premávala mojím dovtedy nepochopeným vnútrom. Neverila som, že nájdem človeka, ktorý ma raz pochopí, do bodky. Pochopí otázky, na ktoré som celé roky hľadala odpovede, otázky ktoré nechávali moje noci mnohokrát bezsennými. A plusom bolo, že to nebol vyphotoshopovaný týpek, pri ktorom by sa mi dvihol žalúdok a utekala kade ľahšie, ale ten, ktorého som spoznala na prvý pohľad, a bol mi naozaj sympatický. Aj viac než sympatický. Pár sekúnd som mala chuť odpadnúť, prepadnúť sa pod zem, alebo tak niečo, ale potom sa to vytratilo, ani neviem kam. Skrátka to odišlo.
Príjmi ma takú, aká som, s chybami, či bez chýb, skrátka to urob. Ber ma takú, aká som odjakživa, takú akou byť nechcem, no musím. Ignoruj to, kvôli čomu trpím, a ja až potom uznám, že stojíš za to. A on to urobil. Preto sme sa stretli aj krát druhý, tretí. Obdivovala som tú snahu, že chodil za mnou stopom, kašľal na busy, pretože sme sa spolu cítili dobre, a veličina čas nám nestačila. Obaja sme vedeli, že to takto dlho nezostane, že buď sa to skončí, alebo posunie na akýsi vyšší level.“viem sa na človeka rýchlo naviazať.“ Povedal. A tak sa to na vyšší level posunulo. A bolo to...pekné...krásne, no komplikované. On bol prvý, ja asi tak dvadsiata prvá. Vekový rozdiel nieje len číslo...sú to skúsenosti. Skúsenosti, čo dva dni nespravia. Vedeli sme teda, že to stroskotá...z dôvodu mojej neskúsenosti a jeho skúsenosti. Jasné že som si to dávala za vinu predovšetkým ja. Vekový rozdiel nám neprekážal, teda mne nie, a vraj ani jemu. Šlo to pekne, ja som bola zasnívaná, mimo reality, no pri tom aj s ňou, pretože som sa toho od neho dozvedla veľa. Konečne som si mohla povedať, že sa mi čakať oplatilo a že som našla to, čo som po celý ten čas hľadala. Túto slepotu pochopia len ženy, ktoré majú všetky do jednej rovnakú vlastnosť zvanú naivita, ktorá je neovládateľná, či už sa jej zbaviť chceme, alebo nie. Môžme sa presviedčať o tom, že zvládneme nedôverovať , nespoliehať sa, nepodliehať. Nedokážeme to. Veríme vlastnému inštinktu, no tým robíme najväčšiu životnú chybu.
Nesmelo som spoznávala nepoznané, očakávala deň za dňom koniec, no tak či tak sa ho bála. Nechcela som stratiť, no bola som si vedomá toho, že kvôli svojej neskúsenosti skôr či neskôr budem musieť stratiť. Viem, že to nebola moja chyba, mohol za to jedine jediný...osud. Celé dni som čakala, že sa ozve, bola plná výčitiek a hnevu, no keď sa konečne ozval, všetko to pominulo a prileteli motýle v bruchu z teplých krajín. V živote som sa s nikým necítila tak...výnimočne, tak sama sebou. Klamala som najdôležitejším, aby som mohla byť s človekom, ktorého som ledva poznala, ktorý mi mohol klamať každé druhé slovo. Ležali sme v parku na tráve, riešili otázky života, smiali sa...
Po týždni neozvania sa, som tušila, že niečo nieje v poriadku. A mala som pravdu. Ukončil to...úboho...cez net. Tak, ako to začalo, tak sa to aj skončilo. Chcela som sa stretnúť, všetko si vyjasniť, odmietol. Cítila som sa ešte úbohejšie. Dôvodom bola už všetkým známa tá moja neskúsenosť a jeho skúsenosť, ktorá sa odvíjala od vekového rozdielu. Vzala som to celkom fajn, nakoľko sme toho neprežili spolu až tak veľa a rátala som skôr či neskôr s koncom.
(a teraz prichádza tá najzaujímavejšia časť, prosím neprestávajte čítať)
Vysvitlo však...že som svoje srdové záležitosti k nemu nezdieľala len ja...sama. Mal popri mne inú..vlastne...ja som bola tá iná. Vraj spolu boli už pred tým a teraz ich srdcia po dlhom čase opäť zahoreli láskou a rozhodol sa vrátiť k nej. Znie to ako z románu však? Krásne, že sa ľudia do seba opäť zabuchnú po tak dlhom čase. Láska predsa len nehrdzavie. „je mi jedno čo s tebou bude, ale nechcem ťa stratiť, dúfam že mi odpustíš“ Blokol si ma na dobre známom facebooku so slovami že mi nechcel ublížiť, a nemôže sa pozerať na to, ako mi ublížil. Nehnevám sa na nikoho druhého, hnevám sa jedine na seba. Vypálila by som zo seba najradšej tú milovanú naivitu, ktorá všetko zapríčinila. Mami choď prosím ťa kúpiť ďalšie vreckovky , pretože tvoja dcéra je hlúpa naivka, ktorá chodila za chrbtom s chalanom cez net o sedem rokov starším. A úplný koniec? Tá jeho budúca bývalá si ma jeden večer pridala do priateľov, pretože ju nenechal spať taktiež jej ženský inštinkt. V skutočnosti sú spolu jeden a pol roka...jeden a pol roka. A ja som vraj len nejaká kamoška, čo je mu ako sestra a stretli sme sa RAZ a nedopadlo to teda NEJAKO EXTRA.Povedala mi, že si hľadali už spoločný byt, pozná jeho rodinu...mám pokračovať? A ozaj...prečo si ma blokol? Skutočný dôvod bol ten, že sa ho v ten večer, keď sa so mnou „netovo rozišiel“ opýtala, či by sa už konečne nedali aj na fb do vzťahu. On jej na to povedal, že môžu, len momentíček, musím si niečo vybaviť. Nedokážem opísať to vnútorné prázdno, čo vo mne hrá divadlo. Nedokážem...nič. Prečo by som ti mal klamať? Ver mi. Ja som bol väčšinou ten sklamaný a odkopnutý. Máš krásne oči, úsmev,jamky, znamienko, nevadí mi vekový rozdiel,v skutočnosti vyzeráš lepšie, ako na fotkách, mám pocit, ako keby sme sa poznali celý život..aha .
A to som sa vždy považovala za inteligentú. Dnes už nie...dnes už neviem rozoznať ani realitu. Cítim sa vinná, hoci viem, že za to nemôžem. Tak a teraz sa liečím zo srdcovej závislosti, utieram zaslzený počítač, bezsenné noci zapíjam tou čiernou kávou. Snažím sa myslieť vpred. Nechce sa mi žiť. Nechcem umrieť, len sa mi skrátka nechce žiť, pretože sa bojím, čo mi tento život ešte prinesie, do akej siete faloše sa nechám zas raz chytiť. Tú časť o pokazenej dôvere vynechám. Viem, že som ešte krpatá teenegerská hlava, ktorá toho zažije ešte...veľa. Neviem prečo som sa cítila silná, neviem prečo som niekomu tak strašne dôverovala. „nájdi si niekoho vo svojom veku a bavte sa o pokémonoch do pi*e! sa cítiš silná a dospelá a neviem čo všetko ale nie si. ťa kludne taký zakomplexovaný ko*ot može poskladať na lego kocky!“ Ja len nerozumiem, že keď mal tak dokonalý vzťah so ženou vo svojom veku, na čo si začínal s neskúsenou hlúpou 15tkou, ktorá má ešte hlavu v oblakoch.
Stretávajte sa s ľuďmi z netu...urobte to, robte to, čo vám vraví vlastný inštinkt, riskujte, získavajte, skúšajte. No NEVERTE. Ak by som povedala že „kašlite na stretnutia v reále“, nepoučili by ste sa. Pretože reálne stretnutie sa nedá porovnať s akýmsi virtuálnym pokecom. Aj to som sa naučila. Boli to krásne chvíle, no radšej budem do konca života žiť s dvadsiatimi mačkami, ako by som si mala zháňať známosť cez internet.
Míňajú sa mi vreckovky a nechcem na ne minúť rodičovský majetok, tak ako ani nechcem ísť na plastiku kvôli hrádzam plných sĺz pod mojimi očami. A soľ je predsa nad zlato. Tak teda končím.
A neberte túto story, ako spoveď urevanej 15tky so zlomeným srdcom, ale ako jednu z mojích skúsenosti, o ktorú som mala potrebu podeliť sa.
Blog
Komentuj
19 komentov k blogu
2
podla mna toto sa ti moze stat aj ked sa s niekym zoznamis beznym sposobom. internet nehrá co sa tyka tvojej naivity hlavnu rolu.tolko k tomu.
a tebe radim prefackat sa a tes sa,ze si dopadla takto. mohlo to byt ovela horsie.
je cas ist dalej,prestan trapit samu seba a uzi si leto (ja vieem,lahko sa mi to pise) vela stastia
a tebe radim prefackat sa a tes sa,ze si dopadla takto. mohlo to byt ovela horsie.
je cas ist dalej,prestan trapit samu seba a uzi si leto (ja vieem,lahko sa mi to pise) vela stastia
3
suhlasim s Beou (@bebekex ) net ci nie, moze sa stat a tak je mozn oaj dobre, ze sa ti stalo, ved je to skusenost ... prejde ta to, bude/u dalsi ... uzivaj si leto,
4
Možno máš 15,ale písaním,uvažovaním sa mi zdalo,že viac. Myslím,že také niečo sa stáva každej (väčšine),je to ťažké,ale vyliečiš sa,poučíš sa. Netreba si neznámych ludí hneď tak pripustiť k srdcu..nechaj nech o tvoju dôveru bojujú Naučíš sa zase veriť,tak ako ja,aj keď vždy tam bude odzrkadlená tá zlá skúsenosť.. držím palce.
6
k tvojmu veku, tá naivita patrí, presne toto potrebuješ, každý z nás sa potrebuje osrať, neboj, ja som sa osierala ako tá "prvá" 5 rokov, .. ty máš aspoň rozum a kašleš na neho ,.. mala by mať aj tá kočka na druhej strane a je uplne jedno koľko má rokov, môj idiot bol dokonca o rok mladší
7
Môžme sa presviedčať o tom, že zvládneme nedôverovať , nespoliehať sa, nepodliehať. Nedokážeme to.
presne tak.
držím palce
presne tak.
držím palce
8
@bebekex s odstupom času si aj ja uvedomujem, že net za to nemôže. Bola to len moja prvá skúsenosť čo sa týka stretiek naslepo. Ďakujem
@matwejo je to skúsenosť, aj ja to tak beriem Leto si užijem na 120%! Ďakujem
@chanteuse poučila som sa, hádam to poučenie využijem aj v praxi, nie len slovne.
@aero život je skrátka život. Osud si nevyberieme. Asi to malo nejaký zmysel. Všetko nejaký má.
@lenuska175 Ďakujem
@matwejo je to skúsenosť, aj ja to tak beriem Leto si užijem na 120%! Ďakujem
@chanteuse poučila som sa, hádam to poučenie využijem aj v praxi, nie len slovne.
@aero život je skrátka život. Osud si nevyberieme. Asi to malo nejaký zmysel. Všetko nejaký má.
@lenuska175 Ďakujem
9
Aký je tvoj momentálny názor na mužov? Aký je tvoj momentálny názor na seba?
10
@mkamka názor na mužov bol v prvých dňoch viac než otrasný...miešala sa vo mne neskutočná zlosť. No postupom času to opadáva, hovorím si, že naozaj nie sú všetci rovnakí. A že som hlavnú chybu urobila ja.
A na seba samú...som zo seba sklamaná. Neopísateľne. Mieša sa vo mne nenávisť voči sebe samej, výčitky, zmätenie, mám v hlave milión otáznikov. Nevyznám sa v sebe
A na seba samú...som zo seba sklamaná. Neopísateľne. Mieša sa vo mne nenávisť voči sebe samej, výčitky, zmätenie, mám v hlave milión otáznikov. Nevyznám sa v sebe
11
Tou prvou odpoveďou si ma potešila. A k tej druhej; dobrá správa je, že si úplne normálna a ďalšia je, že to prejde a budeš sa viac spoliehať na rozum. Ale to vieš aj sama.
A asi by som sa ti mala ospravedlniť, za to, že som mala pocit, že nemáš šancu stať sa skvelou ženou. Au. Vlastne si na tom celkom dobre. A nie sme až také rozdielne (až na tie blbé popisy).
A asi by som sa ti mala ospravedlniť, za to, že som mala pocit, že nemáš šancu stať sa skvelou ženou. Au. Vlastne si na tom celkom dobre. A nie sme až také rozdielne (až na tie blbé popisy).
12
naivita je pekná vlastnosť, tiež ňou trpím, a ako dlho Ale taký človek musí naraziť na tú správnu osobu, aby to bolo s pekným (ne)koncom. A keď sa stane presný opak, stačí si povedať, že všetko zlé je na niečo dobré, pretože je
14
@mkamka vďaka! som rada, že sa chápeme
@pannikto tak tak, treba to predýchať.
@hoperpohroma vďaka, písal sám život.
@pannikto tak tak, treba to predýchať.
@hoperpohroma vďaka, písal sám život.
15
zažila som niečo podobné,no trochu iné. totiž,on nás mal viac. ako fakt že fakt viac. a nezistila som to od neho,lebo on mi už vôbec neodpovedal,nezdvíhal,dozvedela som sa to od nejakej jeho známej.
každopádne,blog pekne si to napísala.
môžem ti povedať,že som možno ešte viac naivná ako ty.
každopádne,blog pekne si to napísala.
môžem ti povedať,že som možno ešte viac naivná ako ty.
16
18
stale je dobre, ze to trvalo len tak kratko, predstav si ze by si zistila ze je hajzel az po niekolkych rokoch. a myslim, ze s casovym odstupom to bude moct byt aj dobra skusenost, kedze vdaka takej facke si zistila ze su aj takito, a ze nesmies niekomu len tak slepo doverovat. kazdopadne ti prajem vela stastia
19
@die viem,tomu som nesmierne vďačná, a vidím v tom s odstupom času viac pozitív, mohlo to dopadnúť aj omnoho horšie. A Ďakujem!
Napíš svoj komentár
Ale vďaka za doterajšie hodnotenia, nech už boli akékoľvek.