Už sa blížili Vianoce. Lubka sa ich už nevedela dočkať. Každé ráno pritláčala noštek na okno v detskej izbe a vyzerala sneh. V záhrade rástla jabloň a na nej sa hombalo posledne jabĺčko. Lubka si predstavovala, že je smutné a osamelé. Nakoniec prišiel vytúžení vianočný deň. Lubka ako každé ráno vyskočila z postele a bol tam! Sneh! Ozajstný sneh. Úplná záplava snehu.
Lubka poskakovala po izbe a mala obrovskú radosť. A vtom to zbadala. Jabĺčko už nebolo na strome. Muselo spadnuť do tej kopy snehua úplne sa v ňom stratilo. Natiahla si rýchlo na pyžamo teplé šatôčky a vybehla von. Hľadala a hľadala ho v tom snehu až ho konečne našla. Priniesla jabĺčko mamičke a spolu ho zavesili na vianočný stromček.
Večer všetci sedeli pri štedro večernej večeri a za oknom pomaly padal sneh. A Lubka mala presne také Vianoce po akých túžila. Krásne a biele. Ona a jej jabĺčko, ktoré už nebolo osamelé, ale rozvoniavalo v teplej izbe ako prava vôňa Vianoc.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár