Sú veci ktoré bolia aj po čase. Rany na duši ktoré nikto nevylieči. Aj keď vyzerá že sú už preč stále ostávajú jazvy. Najhoršie sú tie za ktoré si môžeme sami. Niekedy pochybujem že láska ma význam. Však jediné čo prináša je bolesť. Stoja za to tie chvílky ked je clovek stastny? Som presvecena ze ano no ta bolest...ta ma vedie niekam prec kam nechcem ist. Neviem robit spravne rozhodnutia, zabudla som ako chuti pocit istoty...pri spomienkach ktore boli tie najkrajsie sa mi tlacia slzy do oci...preco? najhorsie je ze viem preco. Je to preto ze mam strach...strach ze sa uz nevrati moj zivot...ze svoje stastie najdem u niekoho ineho

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár