V jeden neskorý večer som uzrela v okne oči, šla som bližšie k oknu, no odrazu spadla na zem kniha. Zľakla som sa . Prekvapilo ma keď som započula kroky, pretože v dome nikto nebol len ja. Šla som k oknu a pozerala sa do záhrady. Na trávniku sa niečo lesklo. Išla som sa na to pozrieť čo to je, zodvihla som to a zistila som že to bol kľuč. Odrazu som počula nejaký známy hlas, ktorý neustalo opakoval moje meno. Pripomínal my hlas mojej mŕtvej sestry.
Zrazu sa ten hlas začal smiať. Dosť ma ten hlas desil. Pozrela som sa na oblohu z nenazdania nebolo vidno ani jednu hviezdu, všade boli samé mraky. Šla som späť dnu lebo sa dosť ochladilo. Odrazu sa otvorilo okno a temný, chladný vietor otvoril knihu v ktorej prevracal strany. Bežala som rýchlo zavrieť okno, z ktorého bolo počuť rôzne zvuky. Počula som zavýjanie vlkov, šramot stromov, hvízdanie vetra a vŕzganie brány. Zdal sa my ten cely večer veľmi záhadný a tajuplný, no z nenazdania začalo ešte aj pršať . Dážď narážalo do steny. Cele telo sa my chvelo, veľmi som sa bála. Chcela som aby už bolo ráno alebo aspoň aby niekto prišiel. Odrazu som započula ako nikto otvára dvere. Utekala som rýchlo do kuchyne po nôž a potom som sa pozrela kto je to. Bol to môj 19-rocny brat z priateľkou. Ty dvaja sa ma pýtali prečo behám po dome z nožom. Ja som im vyrozprávala čo sa v ten večer stalo, veľmi ich to zaskočilo a brat mi na to povedal:,, To sa prišla s tebou sestra rozlúčiť’’.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár