svoj život zahadzujem.
Smútok, plač, náreky,
ma sem nútia ísť.
Musím už ísť, ísť po smrť.
Ktorú sa mi nepodarí nájsť.
Musím už odísť, ako Anjel Smrti.
Ktorý bude stále prežívať svoju bolesť.
Musím už odísť, odísť od lásky.
Ktorú nikdy nebudem mať.
Musím už ísť, ísť hľadať pokoj.
Ktorý sa mi nikdy nepodarí nájsť.
Možno sa tu stretneme,
tu za bránou smrti.
Ak sa niekedy nájdeme,
Nikdy nedovolím, aby nás niekto rozdelil.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
smajdalf
7. 4.apríla 2008 14:06
dobre je to...nato ze si bola na dne je to pekne....mne sa to lubi....
2
Dúfam že a ti po napísaní tejto básne uľavilo - pretože si ju veľmi pekne sofrmulovala a je výstižná - jednoducho super!!
5
welmi ma mrzi ze sa ti toto muselo stat, prave sa toto stane tym, ktory si to nezasluzia
6
je to krasne,ale dufam,i ked ta nepoznam,aby si nemala uz prilezitost pisat taketo smutne basne...
Napíš svoj komentár