American odyssey part VII. Hippie Eugene alebo Home of the ducks.

Stále sa mi potvrdzuje pravidlo, že keď sa na niečo absolútne neteším, tak to dopadne úplne ako najväčšia sranda. A zase sa to potvrdilo, učiteľ nás tak trochu donútil zapojiť sa do MUN – Model United Nations a reprezentovať nejakú krajinu. Tak sme sa na to teda (ne)pripravili a v stredu sme vyrazili do mesta Eugene, Oregon. Jediná vec, ktorá mňa osobne tešila bolo to, že sme na pár dní vypadli preč a v hoteli bol bazén aj vírivka a platila to škola, haha. Všetko sa to konalo v priestoroch University of Oregon (sorry ľudia, ale nejdem niektoré anglické názvy prekladať ani skloňovať, lebo to znie hlúpo). Bolo tam asi 1400 študentov, ktorí boli do toho zapojení. Rozdelili nás do takých výborov, podľa toho kto pracoval na akom probléme, v každom výbore bolo asi okolo 100 ľudí. No a tu sa začala sranda. Niekde sa stala chyba a ja som sa ocitla vo výbore, ktorý sa zaoberal nejakým environmentálnymi vecami, pričom ja som pracovala na nejakých problémoch o ľudských právach. Tak si tam sedím a po pár minútach som si uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Potom sa mi podarilo presunúť do správneho výboru, tam sme prvý deň sedeli asi štyri hodiny vkuse, začali debatu o nejakej téme, najprv som nemala ani šajnu o čom sa tam bavia, teda nestíhala som držať krok s tým, čo sa tam dialo, tak sme si s jedným chalanom čo zastupoval Venezuelu robili zo všetkých srandu, posielali zástupcovi Iránu lístočky typu „Very fancy hair“ atď.

Na ďalšom zasadnutí konečne preberali tému, ku ktorej som mala ako tak niečo povedať. Bolo tam síce asi 100 ľudí a síce sa nepovažujem za veľkého rečníka (ale pracuje sa na tom, haha), tak som niečo povedala k téme. Riešil sa prístup k informáciám a po mojom stručnom prejave mi Island poslal lístoček, že great speech, bla bla bla. Potom ma nasrali, lebo Tibet mal super riešenie, ale zamietli to, tak sme sa rozhodli spojiť proti Iránu (ďalej už len prezývka Fancy hair, ten chalan bol do toho príliš vžitý, btw). Ale celkovo to bolo super, konečne som stretla amerických tínedžerov, čo mali rozsiahlejšie vedomosti, skoro každý do toho bol vžitý a vedeli o čom rozprávali. Pointou bolo diskutovať o téme a priniesť riešenie pred valné zhromaždenie, čiže sa to upravovalo, odsúhlasovali sa doplnky, doplnky k doplnkom, niekedy nuda, ale niektoré zasadnutia boli fakt vtipné. Plus jeden z predsedov nášho výboru bol strašne super vyzerajúci chalan. Ďalší ľudia vyzerali vtipne, jeden chalan vyzeral ako ten Číňan z Hangoveru, jedna baba sa tam podobala na Froda. Inak všade strašne veľa Aziatov a Indov. Neskôr sa to už uberalo trochu iným smerom, začali vymýšľať riešenia ako všade legalizovať predaj marihuany, Fancy hair chcel bombardovať U.K., chalan čo sedel pri mne napísal niečo o mimozemšťanoch, Macedónsko išlo posielať vojakov na koňoch do Somálska, ďalší navrhovali, že Somálsko a Djibouti by sa malo spojiť a premenovať na Sombouti, USA sa vyjadrili, že Captain America je už na ceste. Večer sme mali karaoke. Taylor sa rozhodla, že by sme mali ísť spievať Wrecking ball, tak sme tam stáli 3 a potom na pódium skočili nejakí random chalani a spievali s nami. Zožali sme úspech, no čo vám poviem. Keď sme sa vrátili o 11:30 večer do hotela, rozhodli sme sa, že je čas objednať pizzu, ktorá bola zatiaľ asi druhá najlepšia pizza (prvá bola v LA), akú som jedla tu v US, lebo Američania zvyčajne nerobia dobrú pizzu.

V sobotu sme sa šli na trh, tam v okolí bolo veľa hippie ľudí, neskôr som sa dozvedela, že Eugene je #1 čo sa týka hippie populácie v USA. Toto bol trošku rozdiel, lebo doteraz som väčšinou videla len ľudí, čo boli takí wannabe hippie, ale títo boli iní. Inak Eugene je super mesto, campus vyzerá ako z filmu, veľa ľudí chodí na bicykloch. Práve si uvedomujem, že celý Oregon je super, len si treba na niektoré veci zvyknúť, ako napríklad, že ľudia sa neobliekajú adekvátne podľa počasia, takže môžeme vidieť bundu, krátke nohavice a flip-flopy (priznávam, stalo sa mi to prvýkrát, že som bola v marci von v flip-flopoch). Alebo že v ten istý deň vám treba klimatizáciu a aj kúrenie. Alebo proste dnes som pozorovala tých ľudí a niektorí boli v zimnej bunde a niektorí boli v krátkych nohaviciach a krátkom tričku.

Anyway, chcela som ešte napísať aj o našom spring-break-road-trip výlete do LA a San Francisca, ale to by bolo dlhé, tak len spomeniem, že sme v LA zažili zemetrasenie v reštaurácii, kde sa natáčalo Rush Hour s Jackiem Chanom. Domáci sa tvárili akoby nič, asi sú na to zvyknutí. Tak mi ešte zostávajú cca dva mesiace pobytu v jú es ej a napriek tomu, že Amerika nie je ani zďaleka taká ideálna ako si niektorí ľudia myslia, neviem či sa mám tešiť na slovenskú realitu.

 Denník

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu