Jej vystupovanie sa razom zmenilo keď si k nám vo Vrútkach prisadla jedná mladá Rómka. Mohla mať tak 25 rokov a mala zo sebou dve deti. Dievčatko mohlo mať okolo 4 rokov a malo zo sebou malý kočík pre bábiku. Chlapčeka mala na rukách a odhadovala by som mu tak 2 roky, možno aj menej. Chlapca posadila vedľa tej pani a dala mu do ruky nejaký keksík. Dievčatko si sadlo vedľa mňa. Milá rodinka, až na to že Rómska. S pani sa nám hneď po prisadnutí tejto rodinky stretli pohľady, a ona prekrútila oči. Mamička tých detí sa nás spýtala najskôr kam cestujeme a potom koľko je hodín. Pani, ktorú som doteraz považovala za zdvorilú a milú sa razom stala odmeranou a neochotnou. Robilo jej problém odpovedať im, tak som jej odpovedala ja, chlapček, ktorý sedel takmer oproti sa stále usmieval a škeril tak som na neho usmiala a párkrát žmurkla. Pani, ktorá sedela oproti mne sa takmer o 90 stupňov otočila a pozerala len do okna. Keď som sa obliekala a šla vystúpiť pozrela sa na mňa, a tak som jej popriala pekný zbytok dňa a rozlúčila som sa. V jej očiach som videla niečo zvláštne. Ako by to bolo pre ňu utrpenie, že tam musí zostať s nimi sedieť. Keď som vyšla na chodbu už opäť sedela otočená k oknu a hľadela iba smerom von.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vreskot000
2. 8.augusta 2013 20:20
tak nikdy nevieš, kedy jej niečo zle neubližili,
Napíš svoj komentár