To len mňa môže napadnúť presťahovať si izbu vrátane všetkých skríň a gauča.... No čo už, to som ja. Všetky veci zo skríň skončili na mojom roztiahnutom gauči, keďže ten som otočila a rozložila už predtým. Vyzeralo to ako keby mi v izbe vybuchla bomba.
Komíniky s oblečením som mala naukladané pri operadle aby sa mi to moc nerozhádzalo, no aj tak to nepomohlo, pretože som musela vybrať aj oblečenie ktoré som mala zavesené na vešiakoch... Ďalšia skrinka ktorá skončila vyložená na mojom gauči bola skrinka s knihami. Skriptá skončili vedľa oblečenia (gauč vyzeral ešte celkom uprataný) no teraz nasledovala skrinka s vitrínou, kde som mala všetky spomienky.
Spomienky, to je to o čom som chcela písať... Práve v tejto skrinke som našla toľko zaujímavých vecí, ktoré by niekto nazval haraburdami alebo zbytočnosťami, no pre mňa majú zvláštny význam a práve preto som si ich odložila. Pri vykladaní skrinky som sa pri nich extra nezastavovala, iba som to všetko vykladala kde inde ako na gauč. Nastanie to bola posledná skriňa a všetko sa zmestilo na gauč, čo ma dosť prekvapilo. Na gauči som mala kompletne vyložený obsah 3 skríň. Mohlo sa začať sťahovanie. Premiestniť skrine nebol problém a mala som šikovných pomocníkov tak to išlo veľmi rýchlo.
A teraz nasledovala najdôležitejšia časť toho všetkého. Poukladať to všetko naspäť. Oblečenie a skriptá sa ukladali celkom rýchlo, nakoľko som to iba podávala späť do skríň. Ešte mi na gauči zostal obsah poslednej skrine s mojimi spomienkami. Vedela som že sa pri týchto veciach trochu zdržím preto som si to nechala nakoniec.
Ako prvé som ukladala naspäť do poličiek sošky. Pri jednej som sa pristavila... mala som 9 rokov keď som ju dostala. Bolo to na moje Prvé Sväté Prijímanie. Dal mi ju sestrenicin priateľ Rado, teda už expriateľ. Teraz má už rodinu a 2 detičky. Náhodou som sa s nimi stretla asi 2 roky dozadu... Nanešťastie vtedy nebol doma tak som sa nestretla s ním ale iba s jeho rodinou. Vždy keď vidím tu sošku spomínam si na deň keď mi ju dával. Bol to pre mňa asi najkrajší darček ktorý som vtedy dostala. Znázorňuje rodinu, teda konkrétne mamu a množstvo detí okolo nej...
Ďalšia vecička pri ktorej som sa pozastavila bol malý kľúčik z modelárskej hmoty (myslím že sa to tak volá). Je bielej farby a má asi 5cm. Dostala som ho na tábore ktorého témou bolo Božie Kráľovstvo. Na tábore nás bolo asi 60 a tieto kľúčiky som vyrábala ja s kamarátkou. Aj napriek tomu že som ho možno robila ja má pre mňa veľkú hodnotu. Je to spomienka na môj prvý tábor kde som robila vedúcu. Vtedy som mala 15 a spolu s kamarátom Andrejom sme mali na starosti skupinku asi 12 detí...
Keď som šla ukladať oznamka zo stredných škôl ktoré som dostala od kamarátov všimla som si, že na hromádke neroztriedených vecí ešte ostali listy od priateľov s ktorými si sem tam napíšem. Listy od mojich expriateľov som spálila, nechcela som spomínať na niekoho kto mi ublížil... Ako som sa tak prehrabávala medzi nimi, našla som staré listy ktoré sme si posielali zo sestrenicou ešte po babke keďže tá k nim chodila častejšie ako ja. No čo ma potešilo viac boli listy od môjho bračeka. Aby sme sa chápali, ja som jedináčik a s Dominikom sme sa navzájom adoptovali preto sa nazývame braček a sestrička . Mám od neho asi 2 listy pretože poväčšine komunikujeme na internete, ale o to vzácnejšie sú pre mňa. Dúfam že sa čoskoro dočkám ďalšieho. Vždy som túžila po súrodencovi, a Boh mi toto želanie splnil. Si slnkom v mojom živote a prinášaš mi radosť a úsmev. Chvíľa keď sa stretneme je na nezaplatenie, len škoda že to vždy tak rýchlo ubehne. Mám ťa rada braček, ale to ty dobre vieš... Určite to cítiš.
Našla som ešte množstvo vecí ktoré mi pripomenuli staré dobré časy... Snáď ich tu ešte doplním ale na dnes to stačí. Ak niekto dočítal dokonca tak ďakujem za pozornosť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
veronqua
20. 8.augusta 2012 19:30
Ak niekto dočítal dokonca tak ďakujem za pozornosť ......... Nemas zac
Napíš svoj komentár