ale nebude to veľká potreba.
Bude iba „piš piš piš „,
mama zkričí „pišanie už stíš“.
Piškám si ja po tichy,
musí to byť čin rýchly.
Ocko na mňa kričí:
„ konečne už pohni si,
na záchod mi veľmi treba,
bude to potreba veľká.“
A ja si tak piškám rýchlo,
kým ocko na mňa kričí:
„bude to tvať ešte dlho?“
Lenže ja už nepočujem nič,
lebo splachovač mi v uchu sičí.
Ocko už na záchode sedí,
iba „čľup čľup“ do záchoda pučí.
Úúú potreba naozaj veľká,
koľko smradu z toho hovienka.
Záchod rýchlo zatváram,
okienko v izbe si otváram…
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
zuziicka
20. 5.mája 2008 21:36
Napíš svoj komentár