Koniec

Čas sa blíži. V rádiu znie Yesterday. Ona na neho spomína. Má už 20 rokov. Nevidela ho 4 roky. Od posledného stretnutia uplynuli už 4 roky. Vtedy, keď na ňom sedela a on jej povedal, že ju miluje. Odvtedy o ňom nič nevedela. Možno má deti. Možno na ňu zabudol. Potrebovala sa vyspať. No niekto zazvonil. Išla otvoriť. No práve jeho nečakala. Toho ,na ktorého čakal 4 dlhé roky. Vtiahla ho dnu , do svojho veľkého bytu a obzerala si ho ako on ju. Vôbec sa nezmenil. Iba zostarol a zmužnel. Pritiahol si ju bližšie k sebe. „Prepáč, prepáč, že mi to tak dlho trvalo.“ Povedal. Po líci mu tiekla slza. Začala ho vášnivo a dlho bozkávať. Bozkávali sa po celý čas. Zdvihol ju a odniesol do postele. Pomaly sa začali vyzliekať. Najprv on ju , potom ona jeho. Jeho dlhé vlasy, symbol voľnosti... krásne a jemné... Ruky umelca, telo a hladká pokožka, krásne plné pery...
Tantrické bozky, telo o telo, nežné dotyky,...
Pohladil ju po jej jemnej pokožke, čím jej spôsobil zimomriavky. Dotyky lásky, jeho prirodzenie... jej prirodzenie... Pomaly ale veľmi nežne sa začali milovať... Otvorené oči, z očí do očí , hnedá a modrá, dlhé vlasy ,dve krásne telá, pohybujúce sa v niekoľkých rytmoch, vzdychy lásky, vášeň...aj toto ich hnalo k niekoľkohodinovému vzplanutiu ich lásky...
Už sa to blíži, svet lásky prichádza , bum a niekoľko sekundový výbuch vášne do oného sveta. Jeho krásne klipnutie očami a jej dlhý vzdych....
„Milujem ťa.“ Povedala a vedela ,že konečne našla to, čo stále hľadala....

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
sculptus  24. 10. 2008 19:43
Neni to zle, ale napisem ti moje vyhrady, snad ti to pomoze.

Text na mna posobi dost roboticky. Kratke vety za sebou sa opakujuce. Cas sa blizi. V radiu znie yesterday. Tata. Tata. Tata. A furt toto. Potom si to zrazu rozvlacnila (Jeho dlhé vlasy, symbol voľnosti... krásne a jemné... Ruky umelca, telo a hladká pokožka, krásne plné pery... - ale to mi prislo celkom cliche, skus popracovat na metaforach a spojeniach, co tu este neboli )





+ pointa skripe (u mna)..
Napíš svoj komentár