Sadol si a začal si baliť veci. Zistila ,že ostali sami v triede. Pomaly si dala dole veci, aby ho nevyrušila v balení. Podišla k nemu , teda ku oknu, kde zvyčajne sedával. Chytila ho za rameno. Pozrel na ňu a obchytil ju. Posadil ju na svoje nohy. Sedela na ňom obkročmo a pomaly dýchala. Rozpustila mu vlasy. Krásne dlhé vlasy až po jeho mužné plecia a dlhšie. Dýchal rýchlejšie, tep sa zvyšoval a ona si len užívala ten úžasný pocit. Chytil jej tvár do rúk. Hladil ju a prechádzal postupne po perách až k čelu. Pritiahol si ju bližšie, aby cítila jeho prirodzenie. Mala pocit, že vybuchne pri tom ,ako si ju ešte bližšie pritiahol. Pokúsil sa ju pobozkať, no ona sa odvrátila.
„Ešte nie, chcem si užiť túto chvíľu.“ Povedala šeptom. Tak sa na seba pozerali , nežne sa dotýkali svojich tvárí a využívali možno poslednú chvíľku keď boli spolu. Po niekoľkých minútach, ktoré sa im zdali nekonečne dlhé, sa odhodlala a pošepkala mu do ucha: „Pobozkaj ma!“ to v ňom evokovalo neuveriteľnú túžbu , neváhal a priblížil sa k jej červeným perám. Bozkával ju, ona jeho, po jeho perách ako vankúšiky. Dlho a nežne si cucali pery, hrali hry s jazykmi. Po krátkej chvíľke cítil na svojej tvári slzy. Odtiahol sa a zistil ,že plače. „Čo sa deje?“ spýtal sa, no nečakal odpoveď. Vedel ju vyčítať z jej pohľadu. Obidvaja vedeli, že aj keď sa milujú a túžia po sebe, nemôžu byť spolu, kvôli spoločnosti. Ich láska nestačí a apokalipsa sa blíži. Ľudia umierajú a oni sa neskutočne milujú. Toto sú ich posledné chvíle. To vedeli obaja. Utrela si slzy a vstala. Vtedy ku chytil za ruku a povedal tie krásne dve nežné slová, ktoré sa stále bál vysloviť. „Milujem ťa“ .....
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár