Napísal som ti na gmaili (nie ty mne), napísala si stav, blog.
Život je nakoniec predsalen krásny.
Si šťastná, po dlhej dobe zasa. Mal by som byť rád. Hrozne by som chcel byť rád. Hrozne by som chcel vedieť byť rád.
Neviem.
A cítim sa za to ako strašná sviňa. Neviem byť rád na základe informácie že je ti bezo mňa omnoho lepšie ako so mnou, priam krásne, a že je to asi aj vďaka tomu kontrastu ako ti bolo so mnou (snáď len ku koncu) zle.
Hovoril som ti že ...z mojej strany sa nič nezmenilo. Teraz dodávam "bohužiaľ".
Chcel by som aby si mi vedela byť ľahostajná, zbavilo by nás to týchto blogov. Zbavilo by to teba povinnosti raz za dva týždne sa mi ozvať, vyklopiť čo nového v tvojom novo úžasnom živote bezo mňa, dvadsať minút byť ticho a potom sa zatváriť že máš pocit že ti mám čo povedať.
Chcel by som ti povedať "buď úprimná, teraz už sa nemáš čoho báť", ale potom si uvedomím že vlastne asi si, že toto je ono.
Chcel by som prirodzene nevnímať že sa nespýtaš ako sa mám, tak ako som to prirodzene nevnímal v dobách keď si sa ešte urazila že som ti to po chvíli nepovedal sám od seba, ale už to neviem.
Chcel by som dokázať sa netešiť na to že budeš po dlhom čase online a chvíľu sa s tebou porozprávam, aby som potom nebol sklamaný keď prídeš a uvedomím si že "aha, vlastne som sa tešil na niečo čo už neexistuje, alebo existuje, ale len v mojej hlave".
Už nepotrebuješ paralelné vesmíry, už ich doslova nepotrebuješ.
Už ma nepotrebuješ.
Mal by som tomu byť rád, lebo to znamená že ti je dobre, lebo keď je ľuďom dobre tak ma proste nepotrebujú, tak to je, mal by som tomu byť rád.
Kedysi som to dokázal.
Teraz už nedokážem, asi som sa stal väčším sebcom.
...odpusť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
silanova
11. 9.sept. 2012 20:34
teší ma, zijem taky podobny pribeh a tiez na gmaily teda zila som..teda niečo čo už neexistuje, alebo existuje, ale len v mojej hlave".
Napíš svoj komentár