čo skazili mi spánok,
zničili ho tisíckrát,
asi nemám nárok.
Nárok na sny, na život,
na priateľstvo a lásku,
vstávam teda z postele
beriem pištoľ a fľašku.
Kráčam známou ulicou,
s hlavou hrdo zvesenou,
hrám sa s myšlienkou desivou,
nechám si to však prejsť hlavou.
Vchádzam do obchodu plného ľudí,
plný tých pocitov, nič nemám a blúdim,
zrazu však dostal som výborný nápad,
spravím Ti radosť, dám Ti to čo máš rada.
Hoc peniaze skazené skazu len plodia
veril som v úžitok, úžitok z bobra
z plyšovej hračky, tak malej a čudnej
prišiel som k pokladni, čakal čo bude.
Vtom zrazu ma opäť myšlienky čierne,
čierne jak najtmavšia noc, čiernočierne,
Prepadli, napadli, začali dobíjať,
rozumom prestal som nachvíľu svet vnímať.
Začul som len mocný hlas, z čista jasna prišiel,
"NEMÁ TO CENU!!!" - skríkol. Chápem, ukončím to, aj som si myslel.
Tak stlačil som spúšť na zbrani vo vrecku
čistý priestrel srdca,
padám a umieram vtom všimnem si v blesku
tovar bez cenovky - v rukách slepca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
21. 11.novembra 2010 15:38
fúúú.....asi iba to viem na tú báseň povedať....wuaw
Napíš svoj komentár