® Ako som sa bal.

Ked som bol po prvykrat na dovolenke v Thajsku, zamiloval som si velmi tuto krajinu, zapacila sa mi mentalita ludi, ich "pohodovost", srdecnost, ochota vzdy pomoct, zapacila sa mi velmi aj klima, a samozrejme prekrasna priroda. Thajsku sa mimochodom vravi aj "krajina usmevov". Taktiez na mna velmi kladne zaposobil buddhizmus a jeho ucenie. No, jednoducho povedane, chcel som spoznavat tuto krajinu viac a viac a preto som sa rozhodol, ze dalsie moje dovolenky budu iba v Thajsku a v okolitych krajinach. Pri jednej z mojich mnohych ciest som sa presuval autobusom z Laosu do Thajska. Na hranici autobus zastal, vystupil som, presiel som beznou kontrolou, dostal zopar novych peciatok do pasu a bol som v Thajsku. Najblizsie mesto od hranice s Laosom bolo mesto Udon-Thani, pomerne velke, snad asi 400 000 obyvatelov, neviem presne. Premyslal som ci pojdem autobusom, ale bolo neskore popoludnie, slnko prazilo ako dive, autobus bol bez klimy, bol som unaveny, tak som sa rozhodol pre taxik, ktory je urcite pohodlnejsi, rychlejsi, s klimou, a uz som vedel, ze nie neprimerane drahy. Takze za pomoci taxikara som nalozil batoh do kufra auta, pohodlne sa usadil a este predtym, ako som zaspal, som ho poziadal, aby ma zaviezol do hotela niekde v centre Udon-Thani. Pytal sa, aky drahy ma byt hotel, tak som povedal, okolo 1000.- Bahtov. Pre upresnenie, 1000.- Bahtov bolo vtedy 800.- sk. No zaviezol ma pred hotel, poviem Vam, zhrozil som sa. Siroke biele mramorove shody, velke presklene vchodove dvere, pred vchodom dvaja salutujuci, usmievajuci sa securitaci v dokonale vyzehlenych uniformach, a dvaja poslickovia uz niesli moj batoh po schodoch do utrob hotela. Vyplatil som taxikara, bolo to nieco okolo 350./ Bahtov za asi 70 km cesty, a priznam sa, dost nevrazivo som nan pozeral za to, kam ma to zaviezol. Nemienil som platit spustu dolarov za luxusne ubytovanie. Povodne som si myslel ze vystupim, zoberiem batoh a pojdem niekam inam, ale uz sa nedalo, moj batoh poslickovia odniesli a musel som ist do utrob hotela k recepcii. Takze som vstupil do haly velkej asi ako hadzanarske ihrisko, vysvietenej lustrami, vyzdobenej kvetmi sochami atd, a pristupil som k asi 10 metrov dlhemu recepcnemu pulu a svojou chabou anglictinou som sa pytal, kolko sa plati za noc ubytovania. Recepcnych bolo za pultom asi sedem, jadna pristupila, pozdrawila sawadee ka, usmiala sa a povedala: za jednu noc ubytovania za izbu zaplatite 400.- Bahtov.
No dievca, myslel som si, anglicky asi tiez bohvieako nevies, cena ktoru mi povedala, sa mi zdala totiz neumerne nizka k voli tomu ako luxusne vyzeral a predpokladal som, ze asi chcela povedat 400.- dolarov, alebo snad 4000.- Bahtov, teda 3200.- sk, tej cene by vybavenost hotela zodpovedala. Pred vstupom som este uvazoval, ze ak bude cena za ubytovanie do 2000.- Bahtov, tak tam zostanem. Kedze som predpokladal, ze som bud ja, alebo ona nepochopil, zopakoval som pomaly otazku: kolko budem platit za 1 noc ubytovania??? Recepcna sa znovu milo usmiala a znovu povedala: za jednu noc zaplatite 400.- Bahtov. Ked dala rovnaku odpoved, tak ma mierne myklo, v duchu som jej nadaval, ze nema co robit na recepcii ked nevie zakladne veci po anglicky, potom som nadaval sebe ze som sa mal lepsie ucit jazyk a ze mojej vyslovnosti asi nerozumie....
Takze som si vypytal pero, papier a napisal, kolko zaplatim za 1 noc ubytovania??? To uz sa usmievali vsetky recepcne a ta "moja nevzdelana" recepcna napisala 400.- Bahtov. No, zacinal som verit, ale aj tak som dal doplnujucu otazku: dolarov? Odpoved: nie, Bahtov. Takze som jej dal papier s uvedenou sumou podpisat, poziadal som dokonca o peciatku hotela, zaplatil som zalohu 1000./ Bahtov, kedze som chcel zostat asi tri, styri noci. Podpis a peciatku preto, aby som mal akysi doklad pri "moznych" problemoch pri konecnom zuctovani pri mojom odchode. No co Vam poviem, izba vybavena tiez luxusne, cakala ma velka dvojpostel, tv, telefon, chladnicka, pekna terasa... Tak isto v jedalni ci kaviarni - velmi chutne jedla, dobra kava, ochotny personal, ceny velmi nizke. Co este dodat? Pri mojom odchode som mal v penazenke pripraveny papier s podpisom recepcnej a peciatkou, pripraveny ho automaticky ukazat. Nebolo treba, spal som tri noci, vypytali odo mna doplatok 200.- Bahtov, dali mi potvrdenie a bolo. Nekonalo sa ziadne neprijemne prekvapenie.
Az neskor, pri dalsich cestach vo vnutrozemi krajiny som prisiel na to, ze v mestach, kde neprevlada alebo nie je skoro ziaden turisticky ruch, su ceny skutocne taketo nizke. Je to v kazdom odvetvi sluzieb, ci je to taxik, ubytovanie, jedlo v restauraciach...
No, aby som pokracoval, rano som sa spokojne, oddychnuty, zobudil, nieco narychlo v hotelovej restauracii zjedol, vypil kavu a uz som stal pred hotelom. Chcel som si v prvom rade kupit nieco na oblecenie, v batohu som mal uz totiz vsetko spinave,[v Laose som stravil 5 dni a 2x denne sa prezliekal]. Pred hotelom stal tuk-tuk. Tuk-tuk je celkom zvlastne 3kolesove vozitko, je to vlastne predna cast motorky, s pripevnenym ramom, na ktorom su dalsie dve kolesa a pohodlne sedadlo pre dvoch ludi.Vozitko je kryte strieskou. Myslim ze ak by sa to objavilo v Bratislave, policajti by saleli a pytali by sa hromadne do civilu, alebo by policajna kasa bola na prasknutie z vybratych pokut. V Bangkoku je tuk-tukov na tisice, tam odporucam jezdu v tuk-tuku na vlastne nebezpecie, vodici su fakt sialenci, jazdia ako blazni, vopchaju sa aj do najmensej skary predpisy pre nich neexistuju, velakrat bolo aspon jedno koleso odlepene od zeme pri prudkej zatacke. No, adrenalinovy "sport".
Ale vratme sa do Udon-Thani. Takze pred hotelom stoji tuk-tuk s napisanym nazvom hotelu a vodic vedla. Prisiel som k nemu, dohodol horko-tazko [anglicky ovladal zopar cisloviek a yes a nou mister] cenu za cely den, lebo som chcel pozriet este centrum mesta, nejaky buddhisticky klastor atd. Takze sme nasadli a ja, kedze som sa trosku uz pri mojich predchadzajucich cestach zacal ucit thajsky, som mu thajsky vravel ze chcem do nejakeho obchodu. Nerozumel. Asi som hodil zly prizvuk. Pozrel som do zositku, ktory mam mimochodom doteraz a otazku som zopakoval. Nic, vodic sa nechytal, nerozumel. Anglicky to neslo, nerozumel by tiez. Trosku teraz odbocim, -aby ste pochopili, thajcina je tonalny jazyk, zalezi kam date a ako, tkzv dlzen, prizvuk, ci vyslovujete slovo vysoko, ci ho tlacite do hlbky, ci vyslovujete v jednej rovine. Napriklad na slovo MA, je v thajcine 5 ci sest roznych vyznamov. Moze znamenat: kon, pes, matka, pod sem, a este cosi. Po asi desatminutovej debate v ktorej ani on ani ja nic nechapal, ho osvietilo, siroko sa usmial, klepol si ukazovakom po hlave, vyzval ma posunkom aby som nasadol, nastartoval svoj pekelny stroj a sli sme. Obzeral som sa pocas jazdy po okoli, zbadal som obchodny dom, ukazoval som mu aby zastavil, ze tam chcem ist, krutil hlavou ze nie, a rukou ukazoval daleko dopredu. Tak som rezignoval, pozeral po ludoch, budovach, po malych buddhistickych oltarikoch... Vysli sme z centra a sli zrejme smerom von z mesta. Nasvedcovala tomu horsia cesta, trosku osarpanejsie domy, menej ludi na uliciach. Pokracovali sme v jazde a moj sofer so mnou zatial veselo po thajsky debatoval, nenechal sa prerusit ked som mu ukazoval za chcem ist tam, odkial prave odchadzame, teda do centra. Po dalsich asi desiatich minutach jazdy bola cesta zasa o stupen horsia, cez prostriedok cesty tiekol spinavy potok odpadovej vody, domy boli dost osarpane, niektore s plechovymi strechami, zacal som uvazovat a obavat sa, kam ma to vlecie, pomaly som si otvaral nozik vo vrecku a cakal som podvedome neprijemnosti. Bal som sa, ze ma vezie niekam kde ma klepnu, oberu o peniaze, kreditky, zmlatia a pohodia niekde do krikov. Prinajlepsom. Prostredie, kam ma moj sofer vliekol, tomu nasvedcovalo. Vtom pred jednym domom prudko zabrzdil, zastal vyskocil zo sedadla a zmizol v jednom z domcekov. Zakrical som na neho aby sa vratil - nereagoval. Zatial sa okolo tuk-tuku zacali zhromazdovat deti, dve, tri, desat, od 5 rokov, snad do 15. Myslim si, dobre je, usmievaju sa. Veselo dzavotali, ja som sedel ani som sa nepohol, a fakt som sa obaval co bude nasledovat. Po chvili vysiel z domceka "moj" sofer aj asi s desatrocnym chlapcom v skolskej uniforme a ten sa ma zacal po anglicky pytat kam chcem ist. Pochopil som, ze moje obavy boli zbytocne, sofer ma jednoducho, kedze nerozumel mojim otazkam, viazol za "tlmocnikom". Takze chlapec sa popytal kde vsade chcem ist, co chcem vidiet, povadal to mojmu soferovi, ten si to komplet pozapisoval a bolo vsetko ok. Takze moje obavy a strach aj v prvom, aj v druhom pripade boli zbytocne.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu