Bežím tak rýchlo, že všetko sa mihá a z trávy ostal len zeleny pás. Nestíham ani len smútiť za tým, čo všetko mi zobral nepriateľ čas. Stromy už viac mi nešepkajú múdrosti svoje, zostal len tichý šum listov, no nemé sú tváre, čo rozprávali sa s Lúthien. Zostal tu po mne len tieň a smútok, a na mne masky tisícich tvárí, no žiadna z nich nevie byť tým, čo ľudia na mne tak milovali. Dobehla som asi priskoro, zrazu počujem cudzí posmešný hlas: "Všetko ti pretieklo pomedzi prsty, no nie si sama, komu vzal všetko čas. Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj
pekná báseň