Nedokončená

Stojím uprostred veľkej siene,
Predo mnou noc a za mnou tiene.
Súd vlastných hriechov čakám sama.
Hriechov, keď duša zrádzala ma.

Stojím ticho a zamyslene,
V malosti vlastnej vinnej žene,
Tak hriešna, zlá, a tak nečistá.
Hrdá tvár. No v srdci neistá.

Čakám, no chviem sa v pevnom stoji.
Nedám znať, že sa veľmi bojím.
Vtom povstal z temna prvý tieň.
"Vinná! " Zahrmí do tmy len.

Vinná jak krv na bledej pleti.
Vinná jak smeť na bielom kvietí.
Vinná jak mŕtva vrana v snehu.
Odsúdená na večnú nehu.

Vinná jak koráb v čistom mori.
Vinná jak suchý les keď horí.
Vinná jak panna, čo sa sľúbi.
Odsúdená ho večne ľúbiť.

 Báseň

8 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu