"Už patríš len mne a neutečieš,
si dcérou smrti a touto chvíľou
ti odnímam úbohosť svetskej rasy."
Tak nad zármutok, že človek nie som
povstala hrdosť a večná pýcha.
No moc, ktorou vládla som nad vôľou ľudí
si brala daň, ktorá stála ma život.
A tak si bytosť uvedomí
tú ohromnú silu od nej väčšiu,
čo premení v bolesť všedný život
a prinúti zmietať sa v utrpení.
Raz ktosi mi riekol do svetla dňa:
"Vedz že už nikdy nebudeš trpieť
a môj život je len vo tvojich rukách,
a tak to bude, to prisahám bohom.
Tak zmučený bytosť nachádza život,
čo utiekol od nej a presvedčí sa,
že preveľká je moc čo premieňa
trýznivú smrť v nádej a lásku.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
bonita
17. 3.marca 2009 21:25
wow
Napíš svoj komentár