Hladina vody.
Nekonečný azúr
- skok do nepohody
za časov keď
odrážal
krivú tvár.
Dych mi vyrážal,
prinášal žiaľ,
svár,
nenávisť.
Rušil lásku.
No dnes
na obrázku
vidím
modré oči.
A svet
čo sa točí.
Navzdory
hádkam.
Napriek tme
a temnote
čo zvádza
a zrádza.
V kruhu prítomnosti
búrka minulosti
mení sa na vánok
čo vyvolá úsmev,
ktorý dokazuje.
Utvrdzuje.
Všetko je tak,
ako má byť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
titusik
25. 9.sept. 2010 01:24
toto sa mi strašne moc páčilo
Napíš svoj komentár