Meditácia je cesta ku poznaniu. Meditácia je súbor techník starých ako same ľudstvo. Vyvíjala sa ruka v ruke s mágiou, náboženstvom a mystikou. Je to univerzálna technika, ktorou sa zaoberá najviac mystika. Keď už som spomenula mystiku, povedzme si krátko, čo to vlastne je. Mystika – je jednoducho povedané súbor techník a ciest na spoznávanie a hlbšie prenikanie do tajomstiev stvorenia, božstva, kozmu a samého seba. V praxi používa hlavne meditáciu, tranz, kontemplatívne modlitby. My sa budeme zaoberať meditáciou. Mystika sa od mágie odlišuje hlavne v tom, že jej konečným cieľom je poznanie a sebapremena. O schopnosť mystickej sebapremeny sa opiera hlavne alchýmia. Aké je však použitie pre mágiu? Mág potrebuje pre svoje úspešné napredovanie zvládnuť techniku rituálov a silu s ktorou pracuje. Preniká do zákonov stvorenia a do astrálnej sféry. Skutočne dobrý mág vie nielen to, ako má rituál urobiť, ale aj prečo ho má urobiť práve takým spôsobom. Vidí nielen na vec (pozná rituál), a do veci (vie čo sa pri rituále v astrále deje), ale vidí aj za vec (pozná dôsledky svojho konania). Tieto vedomosti môže získať trojakým spôsobom. Prečítať si ich z nejakého spisu (knihy), naučiť sa ich od svojho učiteľa, alebo sa vypraviť na vzrušujúcu cestu spoznávania a bádania. Tá tretia je cesta meditácie.
Čo je cieľom meditácie ?
Cieľom meditácie mága je za pomoci vlastnej vôle a schopností nazerať do rôznych krajín astrálnej sféry a hľadať tam odpovede na svoje otázky. Môže si tam vyhľadať svojho duchovného vodcu, astrálneho strážcu, sprievodcu, vybudovať svoj astrálny domov alebo svoju astrálnu svätyňu, čítať v archíve a pomáhať iným pri ich vlastnom hľadaní. Spoznávať svoju minulosť ako aj budúcnosť svojho konania. Taktiež môže spoznávať sám seba, svoje skutočné vlastnosti a lepšie tak s nimi pracovať. Môže očisťovať svoju dušu, zjemňovať ju a prenikať do vyšších a vyšších (jemnejších) astrálnych ríš. A to až ku kozmickej harmónii, alebo k Bohu, ktorého je potom človek-zasvätený mág schopný priamo spoznávať, predstavovať si ho, vnímať, cítiť a milovať bez ohľadu na akúkoľvek náboženskú vieru. Meditácia vytrháva z pasívneho unášania životom a učí nás byť v ňom tvorivými, chápavými a láskavými ku stvorenstvu, ako veľkému dielu, ktoré smieme ďalej dotvárať.
Podmienky meditácie
Meditácia prekračuje objektívne vedomie, ktoré používame na logické uvažovanie v normálnom bdelom stave. Spúšťa podvedomie, nalaďuje nás na astrálnu rovinu a začína sa uplatňovať intuícia. Preto nie je možné meditovať, pokiaľ sú naše fyzické zmysly v plnej činnosti a pokiaľ je naša myseľ zamestnaná uvažovaním. Preto je nutné dostať sa do stavu, kedy si prestaneme uvedomovať svoje okolie a tiež do stavu kľudu našej mysle, aby nás nevyrušoval náš vlastný, vnútorný „hluk“ myšlienok. To sú dve hlavné podmienky, aby sme mohli úspešne prekročiť hranicu vedomia a naladiť sa na vnímanie jemnejších sfér astrálu. Techniky sú pomerne jednoduché. V prvom rade si musíme nájsť kľudné miesto pre meditáciu. Ak sme v priebehu meditácie rušení, je to nepríjemné ako fyzicky, tak aj psychicky. Teplota v miestnosti by mala byť primeraná a svetlo by malo byť čo najviac tlmené, aby na náš zrak nepôsobili vonkajšie vnemy. Keď získame dobré skúsenosti s odpájaním zmyslov a ponáraním do seba, nebudú tieto podmienky natoľko nutné a hlboká meditácia
sa nám podarí aj vonku v prírode. Ideálne je, ak si môžeme vybrať aj menej hlučné prostredie. Rovnomerný hluk nie je vyrušujúci, vyrušujúce sú ostré nečakané zvuky. Pri meditácii by nás nemali rušiť ani také záludnosti, ako nečakaná fyziologická potreba, smäd, škŕkanie v bruchu. Môže to pôsobiť úsmevne, ale nie je nič frustrujúcejšie, ako keď sa v polovici dariacej sa meditácie ozve močový mechúr...
Meditačé polohy:
Všeobecne rozšírený názor na meditačné polohy je ten, že by sme mali meditovať v takej polohe, ktorá nám najviac vyhovuje. Niektoré školy naopak, striktne predpisujú niektoré polohy a nezaoberajú sa s tým, či sa v nich cítite alebo necítite príjemne. Radikálnejšie školy vám dokonca predpíšu takú polohu, aby ste sa v nej cítili naozaj nepríjemne a tak bránia nielen zaspatiu, ale trénujú aj schopnosti premáhať telesné impulzy pri meditácii. Využime však poznatky mágie pozitúr a zoberme si z nej určité vodítko pre niektoré polohy. Mágia pozitúr učí o tom, ako naše vnútorné rozpoloženie ovplyvňuje vonkajšiu telesnú polohu (postoj) a naopak. Ako náš vonkajší postoj, poloha tela alebo spôsobo pohybu, ovplyvňuje naše vnútro a imagináciu. Tieto znalosti využíva hlavne rituálna mágia, ale vieme ich použiť aj v mystike a teda aj pri meditácii.
1, Poloha v sede
Sadnime si na stoličku. Chrbát musí byť vystretý, plecia stiahnuté dozadu. Nohy kolenami k sebe, chodidlá mierne od seba,
dolná časť nôh by mala so stehennou časťou zvierať pravý uhol. Ruky do lona, alebo na stôl. Táto poloha je pozitúrou učenia sa, skúmavého nazerania na veci. Je dobrá pre kladenie otázok a pre očakávanie odpovedí. Je to „pracovná poloha“.
2, Poloha v tureckom alebo jogínskom sede.
Sadnime si na zem, nie však na hrubý a mäkký vankúš. Skrížme nohy pod sebou (turecký sed), alebo si ich preložme cez seba tak, aby boli tiež skrížené, ale chodidlá aby boli na stehnách z vnútornej strany (poloha jogínska). Vystrime chrbát a hlavu držme vzpriamene. Ruky môžeme zložiť do dlaní. Táto poloha je pozitúrou hlbšej meditácie a nazerania bez otázok. Je to poloha skúmania a odosobnenia.
3, Poloha v leže na chrbte.
Ľahnime si na zem, nie na mäkkú podložku. Nohy mierne od seba a paže dlaňami hore, mierne od tela.
Táto poloha je pozitúrou odovzdania sa a hlbokej meditácie bez otázok a skúmania. Je polohou unášania a ponoru. Práve v nej najviac cítime stabilitu a energiu zeme a zároveň sme naplno obrátení k nebu. Môžeme si v nej dovoliť aj ten najhlbší ponor, tranz alebo opustenie fyzického tela. Je však zároveň polohou pri ktorej najrýchlejšie podľahneme spánku.
4, Poloha v stoji.
Postavíme sa rovno, chodidlá od seba asi na ich dve šírky. Ruky voľne pri tele, alebo zložené pred telom do dlaní. Táto poloha je pozitúrou spájania a sily. Sme medzi zemou a nebesiami a preteká cez nás sila týchto dvoch sfér. Je to poloha silných výziev, hľadania, stúpania, ale aj adorácie, vďaky a radosti.
Tieto polohy sa dajú ovplyvniť polohou dlaní, paží a hlavy :
Hlava vztýčená smerom hore – je to poloha vyzývajúca, vysielajúca a hľadajúca. Nastavujeme svoju tvár a to znásobuje silu vyslanej myšlienky.
Hlava sklonená na prsia – je to poloha pokory, prijímajúca a chápajúca. Očakávame v nej na to, čo príde, čo nám bude ako odpoveď na našu otázku zverené.
Paže sklonené k zemi – je to poloha pasívna, očakávajúca, ale aj poloha stability a pokoja.
Paže vystreté po stranách tela ako ramená kríža – je to poloha sily, ukotvenia v priestore, spojenia pravej a ľavej mocnosti, silné prijímanie aj vysielanie, poloha nástojčivosti a dôrazu.
Dlane zložené do seba – je to poloha uzavretia kolobehu energie, načúvania a pokoja.
Dlane vystreté rovnobežne so zemou a obrátené smerom k zemi – je to poloha ukotvenia, stability a očakávania,
niekedy ukončenia meditácie. Symbol, že náš duch sa vzniesol a znova vrátil ukotvený do tohto tela.
Dlane vystreté rovnobežne so zemou, smerom hore – je to poloha pokory, prosby a očakávania, tiež poloha mieru a lásky, znásobujú tiež vyžarovanie polohy kríža.
Tieto polohy sa môžu počas meditácie dynamicky obmieňať, podľa toho v akom štádiu meditácie sa nachádzame a podľa hermetického princípu, na ktorom je postavená aj mágia pozitúr významne pomáhajú pri sústredení, vysielaní, prijímaní a v ďalších procesoch meditácie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
domusqa
29. 1.januára 2010 15:59
Napíš svoj komentár