Na túto otázku sa snažím nájsť odpoveď strašne dĺho, ale nikdy sa mi na ňu nedarí nájsť odpoveď, ale moje márne pátranie aspoň zistilo to, že cesty osudu sú nevyspitatelné...
Všetko dobré čo sa stalo sa vždy pokazilo akýmkoľvek spôsobom. No dúfam, že nájdem pokoj v duši a raz nájdem spôsob akým nájsť správnu cestu, ale ako som už povedal je to len márne pátranie a márne slová, ktoré sa opakujú ako neutíchajúcha chuť chrániť a milovať.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
anulienka
18. 4.apríla 2008 22:54
Tak ti drzim palce...
3
Vsetko je to take zaujimave, ale zaroven takmer secko so seckym v zivote suvisi... holt, osud pise najzaujimavejsie pribehy
4
Celí život sa pokúšame o šťastie. Nájsť šťastie, mať štasie, žiť šťastne a nakoniec šťastne zomrieť, alebo, tí naivnejší- štastne žiť navždy. Ale keby bolo v živote iba šťastie, nevedeli by sme že je šťastím a ani by sme si ho nevážili, lebo je to tak vždy. Deti rastú, vo svojej naivite si nevážia, čo majú a pritom majú tak veľa! A kedy si všetko uvedomia? Keď to stratia! Až potom dokážu byť skutočne šťastní. Neviem prečo to tak je. Pýtala som sa na to ako dieťa a pýtala som sa až kým som nezažila svoje zlé veci...
A ty si sa už sklamal toľko krát, však? Je to príliš. Z pohľadu voči svetu nezainteresovanej osoby by možno život ako taký nebol smutný, ale ľudia súdia svet podľa toho, čo im pripravil život. Nie je to veľmi spoľahlivé, ale máme na výber?
Šťastný človek nemá viac šťastia než ostatní, teší sa z toho čo má. Ty máš svoje radosti, však ich máš? Je viac ako pravdepodobné, že sa mýlim vo všetkom, za čo ťa považujem, ale MÁM na výber? Moje predpoklady sú jedinou vecou, od ktorej sa môžem odraziť.
Tvoja radosť a tvoje odpovede môžu prísť a nemusia. Ale čo zatiaľ? Čím vyplniť čas, ktorý je z časti túlavým hľadaním a z časti čakaním na zázrak? Ak je to ten správny výraz...
Čo s časom Zatiaľ? Vravia: aj hľadanie je súčasť života. Tvorí veľkú časť života. Hľadanie je prirodzené, hľadanie je na mieste.
Vravím: hľadanie je prázdne, hľadanie znamená, že si stratený. Potrebujeme NÁJSŤ. Prečo to vravievam je otázne, lebo viac sa mi páči tá prvá verzia.
Na druhej strane ja som svoje prázne hľadanie naplnila jedným človekom a potom som sa stala plnou a šťastnou, čo však neznamená, že už viac nie som hľadajúca.
A ty máš Ju, tak prečo Ňou nenaplníš svoje hľadanie?
A ty si sa už sklamal toľko krát, však? Je to príliš. Z pohľadu voči svetu nezainteresovanej osoby by možno život ako taký nebol smutný, ale ľudia súdia svet podľa toho, čo im pripravil život. Nie je to veľmi spoľahlivé, ale máme na výber?
Šťastný človek nemá viac šťastia než ostatní, teší sa z toho čo má. Ty máš svoje radosti, však ich máš? Je viac ako pravdepodobné, že sa mýlim vo všetkom, za čo ťa považujem, ale MÁM na výber? Moje predpoklady sú jedinou vecou, od ktorej sa môžem odraziť.
Tvoja radosť a tvoje odpovede môžu prísť a nemusia. Ale čo zatiaľ? Čím vyplniť čas, ktorý je z časti túlavým hľadaním a z časti čakaním na zázrak? Ak je to ten správny výraz...
Čo s časom Zatiaľ? Vravia: aj hľadanie je súčasť života. Tvorí veľkú časť života. Hľadanie je prirodzené, hľadanie je na mieste.
Vravím: hľadanie je prázdne, hľadanie znamená, že si stratený. Potrebujeme NÁJSŤ. Prečo to vravievam je otázne, lebo viac sa mi páči tá prvá verzia.
Na druhej strane ja som svoje prázne hľadanie naplnila jedným človekom a potom som sa stala plnou a šťastnou, čo však neznamená, že už viac nie som hľadajúca.
A ty máš Ju, tak prečo Ňou nenaplníš svoje hľadanie?
Napíš svoj komentár