Určite velmi dobre poznáte tieto vetičky: bojím sa, ubíja ma strach, zľakol som sa niečoho (niekoho) Tieto vety majú aspoň pre mňa hlboký význam a precitenie...
TAK ČO JE VLASTNE TEN STRACH???
Každý deň sa zobúdzam s pocitom, že musím niečo pre tento svet spraviť. Každé ráno je pre mňa okamih plný strachu. Pocitu, že som zraniteľný a i jedinučký, neopatrný krôčik môže vyhasnúť moje bytie na tomto svete. Aké by to bolo žiť bez strachu? Nemať ten pocit, že niekto alebo niečo mi môže ublížiť, vystrašiť ma alebo aké by bolo bez toho tajomného a niekedy aj príjemného pocitu v bruchu.
Život bez strachu by bol ako voda bez vlhkosti. Stratil by svoj pôvodný význam a veľa okolností a situácií by nabralo iný význam. Napríklad by sa všetci vrhali strmhlav aj do vopred prehraných súbojov. I smrť by mala celkom iný význam. Bolo by to len akési zakončenie životnej púte bez skutočnej podstaty. Lenže nám by to bolo jedno, pretože by sme boli takí a strach by nám nechýbal, lebo by sme o ňom vôbec nevedeli.
Teraz celkom z iného konca. Ja, ako obyčajný človek ničím nevynikajúci a nijak zvlášť nepretŕčajúci z ideálov spoločenského života rozdeľujem strach do dvoch skupín. Zjednodušene je to STRACH z POZNANÉHO, ktorý spočíva v tom, že viem do čoho idem, o čo ide, ako to môže skončiť. Medzi to zaraďujem moje nočné výlety v rúšku tmy so sprejom v ruke. Je to neopísateľný pocit strachu, kto to nezažil, nevie o čo ide. Chce to niekedy aj týždeň prípravy, treba obhliadnuť miesto a zvážiť všetky možnosti a hlavne únikové cesty, pretože v nečakanej situácii sú dôležité rýchle reflexy a hlavne nohy. Pred akciou sa mi hlavou preháňajú myšlienky a vždy mám taký čudný pocit, že niečo nevyjde. Vtedy dostanem ten „správny“ strach a TO ma tlači dopredu. Niekedy sa tomuto pocitu hovorí aj adrenalín, ale podľa mňa je STRACH to najvýstižnejšie slovo pre túto situáciu, lebo adrenalín odíde ale strach tu bude stále. Vždy ešte existuje možnosť, že ma zachytí priemyselná kamera alebo ma zistia podľa podpisu a mena (tagu). Vtedy mám strach i niekoľko dní i týždňov pokiaľ sa pomaly nestratí.
Druhým variantom je STRACH z NEPOZNANÉHO. Všetci majú tak trochu strach z niečoho o čom nevedia niečo viac. Pre niektorých je to Smrť, pre iných obyčajný bozk. Strach ma tú vlastnosť že sa môže šíriť z človeka na človeka a vôbec nemusí uberať na intenzite. Práve naopak, môže mať celkom opačný efekt a zväčšovať sa, až to vypukne v masové samovraždy alebo vojny. Veď aj obe svetové vojny boli vypuknuté dôsledkom strachu, že jedná mocnosť tú druhú skonvertuje na svoju a jedna z nich zanikne. Mali strach z útlaku a odhodlanie bojovať za seba. No veru nič im to nepomohlo, nič nové nevzniklo ani nezaniklo. Len veľa životov. To je jeden z druhov strachu, ktorý by som zažiť nechcel a nech mi nikto nehovorí, že strach rovná sa adrenalín a vzrušenie. Čo je to za vzrušenie ísť do boja proti presile, zabíjať ľudí a pripravovať ich o rodiny? No možno tí ľudia nachvíľu zabudli na ten pocit vo svojom žalúdku a riadili sa davom a nechali sa ovplyvniť. Ale to je už iná „rozprávka“.
Takže čo vlastne pre mňa znamená strach? Nepoznám žiadne desaťstranové vysvetlenia zo slovníkov, ktoré vravia presné definície strachu, ktorým obyčajný človek, ako som ja, nechápe. Mám taký pocit, že môjmu strachu verím a viem že ma nikdy nesklame. Pretože ho potrebujem na prežitie a na určenie rozdielu medzi tým dobrým a zlým. Lebo kto má strach z dobra? Jedine ak sa bojím, že to dobré spravím zle. Lenže čo je zlé? A čo môžem považovať za úmysel a čo za náhodu? Neviem, a mám strach, že to ani nezistím...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár