aj mne sa dnes stalo niečo podobné....síce je to len taká hlúposť, ale už len ten pocit, že som prišla na niečo, čo som si doteraz nevšimla bol veľmi opojný...pretože to znamená, že ešte stále mám čo objavovať, ešte stále sa mám čo učiť...
a viete čo to bolo?? taká úplná banalita....
všimli ste si niekedy, čo väčšinou píšu malé deti na zahmlené okno autobusu??
nie?? tak ja som si to všimla a viem to ja z vlastnej skúsenosti. Je to jedno jediné slovko: AHOJ!
vážne....keď som tak dnes sedela v autobuse, oproti mne sedel môj brat aj s kamarátom a čmárali prstami po okne....a popri všeliakých kresbách som tam našla aj mnohokrát napísané slovko ahoj. No nie je to super??
Ja si tiež pamätám, keď som robila to isté...a tiež to bolo len to jedno slovko....ale prečo je to tak?? Prečo práve ahoj?? Ako je možné, že to jediné slovko sa tak vryje do pamäte dieťaťa?? Ahoj, ahoj, ahoj....možno je to preto, že ho používame neustále....keď prídeme domov a pozdravíme sa mame, keď prídeme do školy, keď stretneme kamaráta.....stále len ahoj...
ach aké frekventované slovo....
....no tiež ma napadlo aj niečo iné v súvislosti s týmto javom....a síce odozva naňho....viete čo som prvé spravila, keď som na okne zbadala toto slovíčko?? Usmiala som sa. Normálne sa mi roztiahli kútiky úst do úsmevu. Takže si myslím, že toto čmáranie po okne má svoj význam, pretože môže hoc len jednému človeku zlepšiť deň....a to sa mi páči....takáto predstava....keby to bolo častejšie
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mimi89
4. 2.febuára 2010 22:38
hmm zaujimave, ale mas pravdu...ja som kreslila aj srdiecka
Napíš svoj komentár