S úžasom hľadím na záhradu posiatu pestrofarebným kobercom, z ktorého na mňa hľadia poslovia jari. Oblečiem sa a plná emócií a nadšenia kráčam von. Kráčam po zelenom mäkučkom koberci. Slabučký vetrík pohojdáva hlávky snežienok, ktoré nesmelo vyzerajú z hebkej zelenej prikrývky. Drobné kvietky narcisov vyzerajú ako hviezdy na oblohe. Súperiť s nimi môžu už len fialky, ktoré spokojne čupia v tráve. Čakajú na moje ruky, ktoré ich s nadšením pohladia, aby ma mohli omámiť svojou opojnou vôňou. Sú tu aj tulipány, ktoré na obdiv pyšne vystavujú svoje lupene. Aj na stromoch už vidieť príznaky jari. Na ich konároch už vidieť zelené lístočky, ľahučké ako vánok. Stromy sa zaodeli do bieleho závoja a z diaľky vyzerajú ako nevesty chystajúce sa na sobáš. Celá príroda sa zobudila. Zo studenej ľadovej krásy sa stala nádherná lúka hrajúca pestrými farbami. Obloha je jasná, obláčiky ako chumáčiky vaty plávajú po oblohe ako po azúrovom mori.
Cítim že prišla jar. Obdivujem jej šaty, ktoré sú deň čo deň krajšie. To je obdobie, ktoré ma vždy nekonečne udivuje a ktoré mám tak rada.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
orochimaru
17. 5.mája 2010 16:32
Pekny a aj zaujimavy blog!
Napíš svoj komentár