Ako sa kupujú letenky alebo Anzu goes to Lisbon - prológ

Ešte pred odchodom

Všetko to začalo, keď sa spolužiačka, volajme ju Ika, pretože sa tak volá, rozhodla odísť na Erazmus do Lisabonu. Teda vlastne do Almady, ale tá je na druhej strane rieky, takže hoci sú to dve mestá, je to takmer ako povedať, že nebývate v Bratislave, ale v Petržalke.

No, v skratke, nevyužite sakra dobrú ponuku ubytovania zadarmo.

Mala som ísť ja, Ryža a Prosso, keďže ostatní boli príliš leniví alebo príliš chudobní. Pre tých z vás, ktorí nečítali po nich sa volajúci blog, Ryža a Prosso sú pár. Ba čo viac, Ryža a Prosso sú proste pojem. Slovami to neviem vyjadriť, to musíte zažiť.

Tak som nám objednala letenky. Ostalo to na mne, keďže Ryža zo strachu pred čipovou totalitou nemá účet a Prosso tiež (aj keď neviem, prečo) a to aj napriek faktu, že pracoval v banke. Lety boli dokopy štyri, aby sme si to vyskladali za čo najnižšiu cenu. Tam z Viedne cez Londýn a späť cez Ženevu a Budapešť.

Zaujímavé to začalo byť ešte pred objednaním, kedy Prosso začal s frflaním, že teraz tam majú mať najhoršie počasie na cestovanie, že si bude musieť brať dovolenku, že má mať niekedy vtedy koncert.... A po objednaní, keď sa určil dátum koncertu na deň po návrate, si zrazu zmyslel, že on nejde. Áno, dvadsaťosemročný muž je fakt schopný kúpiť si letenku niekam, kam sa mu až tak nechce a potom vymýšľať dôvody, prečo ostať doma. Smola, prepis mena ale stál 36 eur na každú rezerváciu (mali sme ich tri na štyri lety ) plus dorovnať sumu k momentálnej cene letu, ktorá sa už v tej dobe pohybovala vo výškach, ktoré študent pozerajúci ponuky nízkonákladoviek rozhodne nechce ani vidieť.

A tak sme šli.

More to come! A ak sa dostanem k prvej polke svojich fotiek, ktorá je z dôvodu nedostatku miesta na karte momentálne u Iky v počítači (mám cez 800 fotiek za štyri dni, môj osobný rekord), bude aj obrázkový blog!

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu