Ako sa nenechať vyhodiť z roboty v troch jednoduchých krokoch

Napriek tomu, že Anzu mala vo veku 23 rokov len bakalársky titul z teoretickej matematiky a žiadnu prax v hocičom, čo je kombinácia viac ako vhodná na zamestnanca McDonaldu, sa jej na začiatku jesene po asi troch mesiacoch hľadania podarilo nájsť prácu. A teraz, po úspešnom prejdení prvými šiestimi mesiacmi s tým, že mi prisľúbili novú zmluvu, pre vás môžem spísať, ako sa to (ne)robí.

1. Pokús sa nezničiť majetok firmy
Nie ako Anzu, ktorá na tretí deň v robote skoro pokazila kávovar. Ten kávovar totiž vôbec nevyhovuje podmienkam user friendly designu, lebo nemá na sebe nakreslené, čo treba odklopiť, aby sa človek dostal k nádobe s vodou. Trochu som sa s ním hrala, čosi som pootvárala (že som si na to musela zobrať lyžicu a niečo ňou odšróbovať mi vôbec neprišlo divné) a dostala som sa k mlecej jednotke. Tú sa mi už potom nedarilo uzavrieť naspäť, lebo mi jedna páčka nechcela skočiť na svoje miesto. Kolegovia, ktorí sa postupne objavovali v kuchynke, nevedeli samozrejme pochopiť, prečo som otvárala, čo som nemala. Pomáhali mi rôznymi technikami zahŕňajúcimi viaceré štádiá sadizmu, keď sa vo dverách zjavil šéf (volá sa Bo a je to Švéd). Netrápilo ho, prečo sa v malej kuchynke tlačíme traja a prečo kolegyňa nadávajúc vráža do kávovaru nôž, len si vzal svoju už predtým urobenú kávu, ktorá ho tam čakala a so slovami "Doesn´t matter, I already have my coffee" odkráčal preč.

Po incidente s kávovarom sa pár mesiacov nič nedialo a potom prišlo niečo závažnejšie.

Kolegovci rozhodli, že ideme von. S jedným kolegom sme sa pred jedenástou rozhodli ísť sa prejsť do firmy, keďže sa tam nemáme problém dostať v akejkoľvek dobe. On sa išiel pokúsiť osprchovať, ja som si zatiaľ sadla na svoju stoličku. Všetko v pohode a nevinné, ani spoločensky unavení sme už skoro neboli.

Zrazu sa ozval dunivý zvuk. Pozriem a vidím, že počítač leží na zemi. Kábel od myši sa mi dostal do kolesa stoličky a keď som pohla stoličkou, tak nie, aby sa z počítača vytiahol, ale stiahol ho so sebou. Samozrejme, že nešiel naštartovať. Tak som sa na druhý deň ráno snažila nájsť technika, ktorý by mi s tým pomohol a tvárila sa, že to sa mi vôbec nestalo včera okolo polnoci, keď som sa z krčmy dotrepala do officu.

2. Nepi alkohol počas pracovnej doby
Napriek tomu, že okrem firemných akcií máme zakázanú konzumáciu alkoholu, Anzu jednu sobotu povedala vyššie zmienenému kolegovi, že ak nedopije svoju vodku, bude ho to čakať v pondelok ráno na stole. A čakalo. A vypil. Rovno pred svojim nadriadeným, ktorý na druhý deň ráno stál pri mojom stole a pýtal sa, kde má vodku on. (no dobre, nie je to až tak super, ako to znie, nadriadený je len o rok starší odo mňa)

Teraz mám s tým nadriadeným dohodu: ja mu urobím sandwich a on mi kúpi vodku. Buď v tej malej sklenej fľaštičke, alebo v takom tom plastovom tégliku s viečkom, proste čo najvtipnejšiu.

Trochu viac v rozpakoch som bola, keď som v kuchynke na linke našla Jacka Danielsa, otvorila balenie zo zvedavosti, koľko tam toho majú, že to len tak stojí na linke vedľa mikrovlnky a vtedy tam vošiel Bo.

3. A celkovo, správaj sa na úrovni.
Na rozdiel od Anzu, ktorá počas pracovnej doby na skype založí skupinovú konverzáciu, kde všetkým oznámi, že by sme mali uskutočniť plán "koľko ľudí sa vojde do kuchynky?" (s podtitulom "je len jedno pravidlo: kolegyninho psíka nepcháme do mikrovlnky"), potom sa hlasným rehotom premiestni do spomínanej kuchynky blízko kancelárie šéfstva a vytrepe sa kolegovi na plecia, aby sme sa lepšie pomestili. V kuchyni, kde si pri bežných úkonoch zavadzajú aj dvaja ľudia, sme boli siedmi a ešte by sa zmestil aj ten ôsmy, ktorý to fotil z dverí. Škoda len, že na fotke vyzerám hrozne.


Tak a teraz si idem urobiť nové CSSko. Pár mesiacov mi ešte vydrží.

 Blog

33 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu