Ako zreálniť svoj virtuálny život

Za posledných pár dní si so mnou chceli písať asi štyria neznámi ľudia. Nie, že by som sa chválila, ja o silenú konverzáciu nestojím. Je možné, že niekomu z vás sa toto stáva tak bežne, že toto číslo ho vôbec neudivuje, preto si na začiatok povedzme, že pre potreby tohoto blogu ste v mojej situácii a toto číslo je strašne zarážajúce.

Ako k tomu došlo? Som snáď tak nechutne populárna? To je vedľajšie, predpokladajme proste (kvôli ďalšej úvahe), že hej a toto číslo nie je výsledkom čírej náhody.

Začala som rozmýšľať...ak to nie je náhoda a niečím to je, čo urobiť pre to, aby som ono "niečo špeciálne" preniesla mimo sveta núl a jednotiek do reálneho sveta a donútila ľudí, ktorí ma stretnú, aby ma považovali za ideálneho kandidáta na toho, s kým budú najbližších desať minút viesť rozhovor? (Bože, toto znie tak hrozne lame. Ale viete, aká by som bola rada, keby som bola jednou z tých, ktorá nemá problém na seba pritiahnuť správnu dávku pozornosti a nebola ten polopriesvitný prívesok niekoho iného, kto si ho odložil do kúta? Naposledy, keď som na niekoho urobila dojem, bolo to tým, že ten chalan bol očividne zvyknutý na baby s IQ kotkodák.)

A tu prichádza konečne tá (snáď) vtipná časť blogu. Predstavte si svoj úspech na nejakom internetovom portáli. Vrámci toho portálu ste niekto. A teraz chcete na to prilákať ľudí:

"Som štvrtý najlepší Slovák vo World of Warcraft!"
"Mimochodom, na Birdzi som megahviezda. A nechcem sa chváliť, ale minule som napísala fakt super blog."
"Na Sme.sk mám karmu 14. Chápeš, to už je slušné, lebo bežne sa to pohybuje okolo troch alebo tak." (vymyslela som si čísla, keby ma za to chcel niekto buzerovať)
"A na Birdzi mi už asi desať ľudí napísalo, že som si urobila pekné CSSko a dokonca ma tam občas kvôli tomu niekto spomenie v nejakej diskusii, čiže som už taká známejšia..."
"...a spomínala som, že mám 66 fanúšikov a som v prvej tridsiatke najčítanejších blogerov? ...No, nie, blog nemusí byť umelecký alebo hodnotný a nemusí dodržiavať pravidlá literárnej teórie... No, nie, asi sa to nedá považovať za umeleckú tvorbu, skôr niečo ako internetový denník prispôsobený pre čitateľa. Ale som v prvej tridsiatke! "

"Aha."

A tu moja jednoduchá úvaha končí. Naučili sme sa, že internetový úspech väčšinou nemôžeme preniesť do reálneho života, lebo často krát to obnáša proste len fakt, že sme loseri s prebytkom voľného času. Pekný večer.



P.S.: Je normálne, že furt pochybujem o veciach, čo sa stali, že či sa stali a či som si ich nevymyslela alebo sa mi nesnívali? A to aj keď si viem odôvodniť, že nič také by som si nevymyslela a nemala by som o tom zápisy v diári a nepýtali by sa ma na to ľudia? Asi pred mesiacom som sa stretla s jedným birdzákom, na čomsi sme sa dohodli a ja teraz cítim pochybnosť o tom, či sa to stalo, aj keď logicky viem, že sa to proste muselo stať a nemala by som pochybovať o niečom, čo mám uložené v pamäti. Už ma to fakt štve. No je toto normálne??

P.S.2: No čo, vám sa nikdy nestalo, že ste chceli do blogu hodiť aj myšlienku, ktorá toho nebola hodná?

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu