A tak sa Anzu dala do písania bakalárky. A tu by možno aj mohol byť koniec, keby to bolo také jednoduché. Ale prvý semester tohto ročníka Anzu strávila inými vecami, prednostne nadávaním na docenta s odporúčanou literatúrou v japončine a s inými kuriozitami (najväčší joke je, že si ma asi obľúbil). Takže prvý semester nerobila nič, kým nezistila, že by sa zišlo nechať si do indexu zapísať známku za bakalársku prácu. Ale Anzuin školieľ takto nefunguje a chcel vidieť aspoň úvod, obsah a prvú kapitolu. To všetko za štyri dni. Škoda, no, žiadny oddych cez skúškové. Ale tak, keď uvážime, že svojho školiteľa som za prvý semester videla trikrát... (raz, keď som ho poprosila o tému, raz, keď sme vybavili papiere a raz, keď som sa ukázala v jeho dverách s indexom)
A tak urobila Anzu to, čo by urobil každý, kto v živote žiadnu bakalárku nevidel – usela the fucking Google. Google jej našiel dve babalárky z našej fakulty s podobnou témou a úvod, abstrakt aj obsah boli na svete. Návrh obsahu viac menej okopčený, ale to nevadí.
Čo sa týka úvodu, to je vám sranda vec. Nemôžete ísť proste rovno na vec, musíte prilákať čitateľa a vysvetliť vašu motiváciu. Lenže to je ťažké pre niekoho, ako som ja, koho hlavná motivácia je dostať ten posratý diplom. Ale však čo, veď som nejaká birdzstár!
Čo by Anzu povedala v skutočnosti:
Mojou hlavnou motiváciou je vypracovať čo najjednoduchšiu tému a dostať za ňu diplom.Prácu z 3D modelovania robím, lebo dúfam, že ma to bude baviť a neviem, o čom inom by som ešte mohla písať, keďže táto škola ma doteraz nič o počítačovej grafike nenaučila. Naviac, keď sa porovnám s inými, moja práca je fakt flákačka, len si modelujem a obkecávam to, vlastne píšem trochu odbornejší tutorial. Vtáka som si vybrala preto, lebo Andrej už robí človeka a Zdenka psa, tak som si musela vybrať niečo odlišné, aby mi to prešlo. Prečo papagáj? Nepamätám si.
Čo Anzu napísala:
Ľudia sa od dávna zaoberali prírodou okolo seba, od odhaľovania tajomstiev vzdialeného vesmíru až po poznanie vecí a dejov v ich bezprostrednej blízkosti. A od túžby poznať to bol už len krôčik k túžbe napodobniť a dokonca prekonať a vylepšiť samotnú prírodu. Aj dnes je človek súčasťou prírody, prejavujúc stále záujem o všetky jej zložky a s každým ďalším poznaním v určitej oblasti jeho zvedavosť len rastie a vynárajú sa nové otázky. Preto nie je ničím prekvapivé, že aj dnes, v dobe technického pokroku, sa virtuálna realita zaoberá viac či menej vierohodným napodobňovaním prírody okolo nás pre účely poučenia aj zábavy, či už ide o fyzikálne javy (dážď, sneh), alebo o statické aj dynamické objekty a celé scény.
Mala som pomerne širokú škálu možností výberu objektu zo živočíšnej ríše. Vybrala som si vtáka pre jeho pohybovú škálu, zahrňujúcu okrem chôdze aj let, ktorý fascinoval ľudí už od dávnych dôb a jeho štúdium nás viedlo až k vlastným možnostiam lietania. Vrámci vtáctva som si dlho nevedela vybrať, nakoniec som sa ale rozhodla pre papagája, konkrétne pre druh Ara arakanga. Tento papagáj bude určite čitateľom známy a verím, že pritiahne ich pozornosť svojim exotickým zjavom.
---------
Myslím, že som sa prekonala. Už mi ostávalo len napísať prvú kapitolu. A tu sa dozviete, ako tento článok súvisí s nadpisom: V maile, ktorý som mu poslala, mal akú-takú vtáčiu hlavu, ktorú som nakoniec celú vymazala a začala ju robiť odznova a wordovský dokument, ktorý mal so všetkým vynechávaním miesta štyri strany. Na stranu abstrakt po slovensky a po anglicky, na stranu obsah a na stranu a dačo prvú kapitolu. Prvá kapitola pozostávala z horeuvedeného úvodu, pár riadkového cieľu a z časti „Priblíženie objektu.“ Tá má jedenásť riakov a sú to základné informácie o výzore ary, ktorú budem modelovať, skopčila som ich z Wikipedie.
A teraz najväčší joke, teda pre tých z vás, čo ste ešte neprestali čítať. Odovzdávala som to vo februári a odvtedy som nenapísala ani o slovo viac. Ani som to len neotvorila, až teraz. Rozhodla som sa totiž, že najprv dokončím model. Lenže, hahaha, ani ten ešte nemám. Zajtra (snáď) dokončím perie na pravom krídle a budem mať holý model ( tu sú dve ukážky) Potom môžem začať riešiť textúry, urobiť kostru, pripevniť kostru k modelu, nastaviť si svetlá, naprogramovať animáciu letu a napísať o tom aspoň 30 strán. Nehovoriac o tom, že toto je prvý model, aký som kedy robila, okrem jedného tutorialu, čo ma naučil všetko, čo som zatiaľ použila. Takže tak.
Ale berme to pozitívne, možno budem prvý človek, čo napíše bakalárku bez jedinej použitej knihy, keďže zatiaľ čerpám z netu a ani na poličke ma nečaká žiadna kniha, aby som z nej začala citovať. Ale vraj mi prejde, ak budem mať aspoň tri zdroje. A model nemusí byť veľmi detailný. Joj, ja milujem toho chlapa!
P.S.: Prepáčte za dlhší blog, ale neviem, čo z toho by som vyhodila.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
síce som sa barzo pobavila, ale aj tak sa mi dvíha žlč pri ľuďoch, ktorí len idú po diplome a titule a ani ich to nebaví. wuááááááááárgh.
ďakujem, amen tma
ďakujem, amen tma
3
google books je tvoj priatel. Je to na nete ale cituješ to ako knihu. Inak super blog.
5
super blog...ale viac sa mi paci ta webka, ta je paradna...opovaz ju zmenit!!
7
Ten matfyz taká veselá kopa... fakt som sa pobavila, ďakujem Dúfam, že niekedy roky neskôr budem môcť takto nádherne napísať bakalárku aj ja... hoci ja asi ťažko budem robiť 3D model
8
Neviem ako je to u vás na matfyze, ale moja mádr je vysoškolská učiteľka a bakalárky sa dávajú do takej veci, čo overí či nie sú celé skopčené alebo tak
Každopádne good luck pri modelovaní
Každopádne good luck pri modelovaní
Napíš svoj komentár
A trochu mi to pripomenulo môj ročníkový projekt, na ktorom som od skúškového a teda prvej kontrolnej fázy príliš nepokročil Ale tento blog mi vlial do žíl optimizmus, takže ďakujem