Krava

Povedala by, že sa snažila byť priateľská. Snažila bolo správne slovo, celé to robila vedome. Vždy sa ponúkla, vždy súhlasila a pomohla. Myslela si, že takto sa získavajú priatelia. Že keď to takto bude robiť, dostane nálepku tej spoľahlivej a zodpovednej kamarátky, ktorá vás nikdy nenechá v štichu. Predpokladala, že ľudia to vedia oceniť, že sa tak zapíše do ich myslí a stane sa pre nich cennou a dôležitou. Chcela si ich touto ochotou získať, alebo aspoň prehĺbiť vzťah s nimi. Tak si urobila čas, aj keď to nebolo najvhodnejšie a bola tu, keď bolo treba prísť pomôcť s učením alebo strašne ťažkými kuframi.

Ale mýlila sa.

Jediné, čo tým dosiahla, bolo to, že sa degradovala na nejaký druh slúžky. Nemali ju kvôli tomu radšej. Nebolo ju treba volať von, stačilo si ju nechať nakoniec, keď všetci ostatní nemôžu. To, že bola tou, čo vždy môže, bolo síce pekné a vrylo sa do pamäte, ale ničomu to nepomohlo. Rovnako ostala na konci. Keď sa sama vopchala do pozornosti a/alebo bolo treba niečo riešiť, vtedy bol aj kontakt. "Máš to u mňa, fakt," počula niekoľko krát a už pri asi druhom mala pocit, že to bude len prázdna fráza a láskavosť sa jej nikdy nevráti a pocit vďaky od toho druhého jej aj tak nič nedá. Pretože ten niekto bol síce vďačný, ale aj tak radšej trávil voľný čas s inými ľuďmi. Pretože ten niekto to povedal už veľa krát, už veľa krát "to u neho mala", ale nielen, že sa nedočkala žiadneho veľkého gesta, nedočkala sa ani jednoduchej ICQ odpovede. Chcela byť priateľská a priateľmi sa pritom stali iní, čo sa možno ani tak nestačili byť lepšími ľuďmi. Bola len ten loser, čo sa pchal do zadku.

A určite to urobí znova. Krava.

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu