Mio sa narovnala a ponaťahovala si chrbát. O práci hlavnej kňažky mala úplne iné predstavy. Snívala o mieste, kde sa dá rozjímať a tvoriť, kde bude ľuďom spirituálnou oporou a oni si ju za to budú vážiť, o hudbe, kvetinových girlandách a dobrom víne. Mala tušiť, že to nebude také jednoduché, keď jej bývalá hlavná kňažka túto práca prenechala tak jednoducho a následne zmizla z mesta a už ju nikto nevidel. Ale čo, stále lepšie, ako sa stať právničkou.
Šla sa vychystať na slávnosť, ktorá sa konala v paláci. Mala byť oficiálne vyhlásená za najvyššiu kňažku bohyne Ech, pani dní, kedy je mesiac v troch štvrtinách a prijatá tak medzi ostatných veľkňazov hlavného mesta. Ako dievča z obyčajnej rodiny si nikdy nemyslela, že by niekedy mohla zazrieť palác zvnútra. Keď dorazila, cítila nervozitu a nadšenie, vykrúcala hlavu obzerajúc si monumentálne fresky a potkýnala sa tak o dlhú slávnostnú róbu. Všimla si pohľady ostatných prítomných a hoci u nich prevažovali holé hlavy, čo nebol zrovna znak muža, po ktorom by sa obzerala ona, potešila sa, že je stredobodom pozornosti. Určite si vravia ´to je tá nová najvyššia kňažka´. Čo tam po smrade a špinavom jazierku, patrí medzi elitu.
„To je tá nová?“ ozvalo sa za ňou, nie však úplne tak, ako si predstavovala. Hlas bol tak kyslý, že bolo lepšie, že vetu nedokončil. Otočila sa na dvoch kňazov za ňou. Hneď spoznala, kto bol autorom daného výroku. Aj keby sa nemračil, prezradila by ho jeho úzka tvár a orlí nos. Od takých ľudí intuitívne neočakávate nič menšie, ako že sadisticky vrazia nôž panovníkovi do chrbta a zavedú v zemi tyranský režim. Zabodol do nej pohľad a Mio mala pocit, že by mala niečo povedať.
„Ehm, áno.“
„Iste, že áno,“ prehodil, „viete, odkiaľ to viem? Pretože ak by ste to neboli vy, musel by to byť už jedine on.“ Kývol hlavou do boku. Mio tam pozrela a uvidela chlapca, ktorý sa staral o posledné úpravy stolu s občerstvením. Musel to byť syn nejakej kuchárky alebo slúžky a mohol mať asi desať rokov. Mio bola najmladšia najvyššia kňažka a nevyzeralo to, že by veteráni s radosťou vítali novú krv.
„Tým sa netrápte,“ začal druhý kňaz, keď jeho kolega bez slova odišiel, nečakajúc na reakciu. „On je trochu taký, viete.“
Mio ostala rozhodená. Keď sa dala trochu dokopy, napadla jej nepríjemná myšlienka.
„Čo ak budú mať so mnou podobný problém aj návštevníci môjho chrámu?“
„Že by niekto nepočúvol takú krásnu dievčinu, toho by som sa nebál,“ žmurkol na ňu. „Vy ste asi predtým slúžili v chráme bohyne Laškovery, však?“ povedal tým medovým tónom, ktorým si starší páni myslia, že zbalia mladé slečny, hoci pravda je taká, že jednej skupine to príde maximálne nechutné a druhá to ignoruje, pretože sa sústredí na ich peňaženky.
„Nie!“ zvolala Mio rozhorčene. Laškovera bola bohyňou vášne, impulzívnosti a dynamiky. Už sa nevedelo, či jej meno pochádza zo slov „láska“ a „viera“ a či niekedy bola bohyňou pevnejších mravov, ktorá sa sklamala v láske a zvolila si novú cestu, alebo či majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že odjakživa rada laškovala. V jej chrámoch bolo vždy veľa hudby a tanca a asistovalo tam plno kňažiek Miinho veku s dosť pochybnou povesťou.
------------------------------------------
Ako prebehne ceremónia? Bude to také zlé, že sa Mio rozhodne o kariérny postup cez posteľ starého kňaza? A prečo sa Mio volá Mio? Čítajte v nasledujúcom dieli, ktorý snáď bude lepšie uťatý a bude mať lepší nadpis.
**Tento blog bol sponzorovaný Zuzkinou autorskou poradňou. Zuzka len pre vás zozbierala snáď všetky dostupné rady a tajomstvá o písaní kníh. Že ste nikdy nenapísali ani zápis do denníčku? Nevadí, naše rady s vami spravia divy! Teraz členská karta len za 5,99!**
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ardonaiel
1. 4.apríla 2012 17:46
2
ten dizajn!
ten dizajn je super. stále scrollujem hore dole. šikovná si
uhehum.
ten dizajn je super. stále scrollujem hore dole. šikovná si
uhehum.
Napíš svoj komentár