Prvá časť
Druhá časť
Mio ostala stáť v prázdnom chráme. Vietor sa utíšil a mesiac zase svietil tak, ako predtým. Podlaha bola mokrá.
Rozhodla sa, že začne tak, že zájde do Frekekeho hlavného chrámu. Večer, keď sa chrám vyprázdňoval, si odchytila jedného kňaza na odchode domov. „Prepáčte, kde nájdem veľkňaza?“
„Ja som veľkňaz,“ povedal trochu ublížene. Mio si uvedomila, že sa jej zdal povedomý, musela si ho všimnúť v paláci. Nepatril k rádu starých paprík, ako ich začala volať, práveže bol na veľkňaza pomerne mladý. V chráme boha Frekeke nikdy neostával slúžiť nikto po päťdesiatke, aj keď si uvedomila, že vlastne nevie, či je to ich slobodná vôľa, alebo nejaký zvyk či božský príkaz zhora. Rozmýšľala, ako by čokoľvek s bohom, ktorý sa stará o to, aby sa nepremnožil hmyz, mohlo súvisieť s vekom jeho služobníkov. Ale ono sa vždy niečo nájde, možno bol poločlovek a zomrel mladý, alebo nemá rád svojho otca, alebo čo.
„Prepáčte.“
„To nič. Čo by ste radi?“
„Ja som Mio, najvyššia kňažka bohyne Ech,“ počula samú seba hovoriť a vystrela sa.
„Teší ma, ja som Bob.“
„Bob? To nie je veľmi kňazské meno.“
Vzdychol si. „Ja viem. Všetci to hovoria. Môj predchodca sa volal Cedric. A ten pred ním Gregorio. “
„Ale je to pekné meno,“ snažila sa ho povzbudiť, „stále lepšie, ako tie veľkolepé mená, ktoré polka ľudí nevie vysloviť.“ Placho sa usmial. „Viete, “ začala, „prišla som za vami kvôli novej svätyni, ktorú má boh Frekeke dostať.“
„Čo s ňou?“
„Je to môj chrám.“
„Ach, áno. A?“
„A? No, nič, len, že tým pádom príde Ech o svoj jediný chrám.“ A jej sochy a oltár hodia na kopu do pivnice, pomyslela si.
„Aha, no, to je nemilé.“
„To teda je.“ Odmlčala sa. „Nebol by nejaký spôsob, ako toto sťahovanie zrušiť?“
„Myslím, že to nebude možné.“
„Prečo? Frekeke má už dosť miest na uctievanie.“
„Dosť ako dosť. Môj pán má svoje postavenie medzi bohmi a podľa toho si ho musíme zodpovedajúco uctiť. Je to vôľa Frekekeho, kráľa aj ľudí. Koľko ľudí chodí k vám do chrámu?“
Zarazila sa. „Nó, ja tam som len pár dní, nedovolila by som si robiť nejakú štatistiku,“ kľučkovala, hoci vedela, že štatistika sa robí jednoducho, keď ste zatiaľ v chráme ešte nikoho nevideli. „Je mi ľúto, že to takto dopadlo, ale mali by ste to prijať ako rozumné a nevyhnutné. Tešilo ma,“ rozlúčil sa.
Mio obliala sochu a dokončila rituál. Dúfala, že sa jej podarí privolať bohyňu. „Jedenkrát to bolo ešte v poriadku, ale už si preboha nájdi niečo lepšie, ako pivo,“ ozvalo sa jej za chrbtom. „Prečo si ma privolala?“
„Bola som v chráme boha Frekekeho. Hlavný kňaz s tým nehodlá nič urobiť. Neviem, čo mám ešte spraviť,“ spustila zúfalo. „Nemohla by si na to ísť cez Frekekeho?“ nadhodila, hoci nevedela, ako vlastne funguje komunikácia medzi bohmi. „Ver mi, že som to skúšala,“ precedila Ech pomedzi zuby a pozrela bokom akoby na nejakú nepríjemnú spomienku. Vzdychla si. „Dobre, vyzerá to, že je to na mne. Potrebujem, aby si sa zajtra nemotala okolo jeho chrámu.“
„Prečo?“
„Len to nechaj na mňa,“ povedala a zmizla.
Prešiel ďalší deň. Mio bola nepokojná. Opäť čistila jazierko, ktoré sa zdanlivo špinilo viac, ako je na slušne vychované jazierka bežné, keď sa zjavila Ech. „Hotovo,“ oznámila víťazoslávne. „Ty si to dokázala? Ako to? Čo si spravila?“ Ech sa tajomne usmiala. Mio očakávala ako odpoveď niečo, čo môže urobiť len boh, niečo pre človeka fyzicky nemožné a možno až nepredstaviteľné a nepochopiteľné, zahŕňajúce zahrávanie sa s časom a parakozmickými silami.
„Vyspala som sa s hlavným kňazom.“
„S Bobom?!“ bolo jediné, čo z Mio vyšlo, hoci to bola v tejto situácii najzbytočnejšia otázka.
„Upokoj sa. Všetko je zariadené. Povie v paláci, že jeho pán si novú svätyňu neželá.“
„Ako si mohla?“
„Nefungovalo to snáď?“
„To áno, ale.. to je akože ten váš spôsob?“
„Vieš, ako som to dokázala?“ povedala potichu, čím vyviedla rozčuľujúcu sa Mio z rovnováhy. Podišla bližšie a so spokojným úsmevom na perách povedala: „Premenila som sa na teba.“ Mio už vôbec nevedela, čo má povedať. Nevedela, či ju to urazilo, naštvalo a ponížilo, alebo jej to lichotí.
„Práve sem prichádza.“
Keďže sa nikdy necítila zvodne a chlapci ju ťahali za vlasy nie preto, že by o ňu tajne stáli, ale proste len preto, že jej chceli robiť zle, vyhralo polichotenie. „Ale čo mám teraz robiť?“
„Čo ako? Chrám sme zachránili a všetci sú spokojní. Aj on, zdá sa.“
„Ale všimne si, že sa chovám inak. A vôbec, čo s ním mám ako robiť? A....“, nedokončila svoje pochybnosti o tom, ako sa má v určitých veciach vyrovnať bohyni.
„Verím, že aspoň toto zvládneš,“ povedala Ech a zmizla.
Mio prepadla panika. Nevedela ani, či by sa vedela vyrovnať s tým, že vie, ako to bolo. Bob ju našiel v záhrade. Keď sa na ňu placho usmial, povedala si, že minulosť treba hodiť za hlavu.
Bohovia sú nakoniec ako ľudia a niekedy možno aj horší. Veď stvoriteľ aj tak stvoril ľudí na svoj obraz, tak čomu sa diviť. Pijú, hýria, intrigujú a, ako Mio zistila podľa Bobovej reakcie, zjavne ani nie sú nejak dobrý v sexe.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Chcela som ti sem niečo napísať, keď som to celé dočítala, len som potom išla na obednú prestávku a teraz si nepamätám, čo som chcela 0_o
3
ale toto sa mi tu nepáči - Veď stvoriteľ aj tak stvoril ľudí na svoj obraz
4
nečakala som taký záver
ale tento príbeh sa mi páčil , zdá sa, že tie návody nie sú na zahodenie!
ale tento príbeh sa mi páčil , zdá sa, že tie návody nie sú na zahodenie!
Napíš svoj komentár
,,Opäť čistila jazierko, ktoré sa zdanlivo špinilo viac, ako je na slušne vychované jazierka bežné"
,,...vedela, že štatistika sa robí jednoducho, keď ste zatiaľ v chráme ešte nikoho nevideli."
,,Veď stvoriteľ aj tak stvoril ľudí na svoj obraz, tak čomu sa diviť. Pijú, hýria, intrigujú a, ako Mio zistila podľa Bobovej reakcie, zjavne ani nie sú nejak dobrý v sexe.,,
(Thumbs)