Ryža a Prosso

On bol Prosso, lebo by podľa vlastných slov z neho mohli niečo destilovať. (a preto, lebo to vyzeralo lepšie, ako Proso) Ona bola Ryža, pretože sa stravovala prísne zdravo... a aby to sedelo k nemu. Vlastne sa ani nevolala Ryža, po tým menom ju poznalo do päť ľudí a dala som jej ho ja, keď som pre ňu o nej zo srandy písala erotickú poviedku.

Pridlho čakala, pridlho bola sama.
Keď ju objal, pocítila príliv vášne.
Celé jej telo sa zaplnilo túžbou.
Chcela, aby z nej urobil ženu.
Vzdychajúc sa mu odovzdala, cítiac prichádzajúcu extázu.
Proste, robili to.

(Tú poviedku bohužiaľ nemám, takže teraz vymýšľam. Ale tá posledná veta tam bola a presne v kontexte takýchto predchádzajúcich viet

Spoznali sa na splave. Delil ich istý vekový rozdiel, ale jej to nevadilo, páčil sa jej. Ale rozhodla sa, že nebude aktívna a počká. Tak boli kamaráti. Podarilo sa jej ho postupne zaradiť do jej partie, až sa stal jej neodmysliteľnou súčasťou.
"Vlastne ani neviem, aký majú oni k nemu postoj....Peťa ho všade volá a ja neviem, či ho ostatní fakt majú radi, alebo čo," povedal mi raz Feky so smiešnou grimasou na tvári.

Počuli ste už, že trpezlivosť ruže prináša? Ryža musela čakať dva roky, počas ktorých bežne počúvala jeho narážky na iné baby a jeho o nič menej početné historky. ("No daj si nohavičky, posuň si trochu ten pásik, predkloň sa z postele asi o deväťdesiat stupňov a uvidíš, či ti je niečo vidno.") Ale dočkala sa. Sama potom ten historický moment opisala slovami: "Mala som dve hrušky."

A tak si žili šťastne vo svojom zdravo sa stravujúcom vzťahu plnom turistiky v dávke hodnej nezmarov a občasného bitia sa a kopania sa do zadku.

Prosso, okrem toho, že vedel úplne všetko, bol aj hudobník. Patril do skupiny, ktorá bola revivalom jednej skupiny, ktorá už sama bola revivalom akéhosi folkrocku z Nemecka. Patril tam aj jeho brat, ktorý raz prišiel s tým, že ak to chcú niekedy niekam dotiahnuť, musia sa začať hudbe venovať naplno a kľudne aj prestať pracovať. Predpokladajme, že je len číra náhoda, že to povedal po prvom mesiaci vo svojej prvej práci.

Prosso ale tento nápad zobral pomerne vážne. Keď ho referoval Ryži, mala zmiešané pocity. Ale namiesto toho, aby si pomyslela, že to snáď nie je možné, aby sa človek, ktorému ťahá na tridsiatku, takto nereálne upínal na kapelu garážového formátu, ju ako prvé napadlo: "No nazdar, už mi nikdy nebude v banke tlačiť veci....a nebudeme chodiť spolu obedovať!"

Dráma sa ale zažehnala sama, aspoň dočasne. Prosso asi predsa len nechcel opustiť svoju banku a matrac, na ktorý si občas ide pospať.


(A viem, že nemám šancu dostať aspoň toľko hodnotení, ako momentálne populárne blogy, ktoré riešia všetko a všetkých. Gug.)

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu