Módne nechty rôznych tvarov, 200, akcia.
Mladé a pevné močové mechúry, od 400, záruka dva roky.
Nová zásielka ľavých hemisfér pre každého umelca, od 1000.
Dobre si pamätal toto miesto. Vyzeralo presne rovnako, ako keď tu bol naposledy, len teraz bolo staršie. Aj výkresy s nápismi ostali, ako boli, aj keď veci, o ktorých sa na nich písalo, už boli určite dávno preč. To ale nevadilo, pretože ich primárna úloha nebola pravdivo informovať o momentálnej ponuke, ale pritiahnuť pozornosť a priviesť nič netušiaceho okoloidúceho rovno do spárov šikovnej obchodníčky. Aj tá bola tá istá, ale ku podivu sa mu nezdalo, že by vyzerala aspoň o deň staršie, ako vtedy.
Zaregistrovala jeho pohľad. "Pomôžem s niečím?"
"Niečo som vám doniesol naspäť," povedal vecne a vybral z vrecka malý igelitový sáčok, ktorý pustil na pult. Ozval sa akýsi čvachtavý zvuk. Rozbalila sáčok a vytiahla z neho srdce.
"Vedela som, že ste mi povedomý. Kúpili ste pred časom toto výnimočné srdce. Už som myslela, že si ho nikto nevezme. Odvtedy som tu také už nemala."
"Áno a došiel som ho vrátiť. Tá vaša výnimočnosť je bullshit. Pozrite naň!"
Bolo podobné, ako pred časom. Vtedy bolo príliš malé na to, aby to bolo ľudské srdce, naviac bolo zdevastované. Niekoľko preliačení a škrabancov, celé vyzeralo, akoby z neho vypustili vzduch, čo podporovali aj napuchnuté rezné rany vyzerajúce ako samovoľne vzniknuté stehy. Na jednom mieste bola dokonca veľká čierna do vnútra vpadnutá rana, akoby sa ho niekto pokúšal prepáliť cigarou. Teraz bolo v trochu lepšom stave, menej vpadnuté, s krajšou farbou, stále sa však jeho stav dal považovať za zlý. Všimla si na ňom niekoľko leukoplastov.
"Nemôžete čakať, že sa uzdraví zo dňa na deň. Keby to bolo také jednoduché, nikdy by som ho tu nemala."
"To som ani nečakal. A o to mi ani nejde. Povedali ste, že ľúbi ako žiadne iné a to nie je pravda. Všetky tie rečičky o srdci, čo si veľa vytrpelo, potrebuje sa zaceliť a potom lásku niekoľkonásobne vráti je len póza! Je chladné a pochybovačné!"
"Možno, keď budete viac trpezlivý, tak časom..."
"Akým časom? Dokedy mám čakať? Pozrite naň, aj ono je z toho čakania nervózne."
A tu neviem, ako ďalej. Ako skončí príbeh? Hlasujte na sms-kovom čísle 090koment.
Srdce na predaj
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Niektoré veci prídu, keď ich najmenej čakáme, možno to chce čas a trpezlivosť, možno to chce iný prístup, iného majiteľa... Ktovie?
Nádej zomiera posledná...
Predstavujem si, koľko majú v tom stánku sŕdc, ktoré možno nie sú také poničené, ale pripadajú si obyčajne a strácajú sa medzi ostatnými ale stále čakajú, že možno práve ich si niekto vyberie... A naopak niekto možno stojí opodiaľ stánku a rozmýšľa či má ísť vôbec skúšať vybrať si jedno srdce, veď čo ak vyberie nesprávne...
Páči sa mi tento nápad so stánkom s orgánmi, ale nepáči sa mi k akému pesimistickému koncu stále smeruje...
Ja som stále presvedčená o tom, že happy endy stále existujú aj mimo kníh a filmov...