Johnny sedel na streche domu a kontroloval svoj rajón. Začul akýsi šuchot. Niekto sa približoval po streche. Zahodil sáčik čipsov a premiestnil sa z polohy bruchatého štyridsiatnika rozvaleného na gauči pred futbalom do polohy neohrozeného a sústredeného ochrancu mesta.
„Niečo sa deje, doktor dostal nejakú zásielku.“
Johnny sa sklamane pozrel na postavu v tieni. Bol to len Dale, jeho poskok. Bol zabrabraný od požiarneho schodiska a zadychčaný. Keďže nemal žiadne superschopnosti, bola táto práca pre neho miestami pomerne zložitá. Mal však zbierku komixov, vďaka ktorej disponoval pozoruhodnými vedomosťami o superhrdinoch a superzločincoch a okrem toho vedel robiť dobrú kávu. To bola jediná vec, ktorá mu zaručila toto miesto a odlíšila ho od zvyšných dvoch komixových fanatikov, ktorí došli na konkurz. No, jeden sa zdal byť lepším, ale príliš sa inšpiroval South Parkom a chcel, aby jeho supermeno bolo Mintberry Crunch. Johnny si bohužiaľ ako začínajúci superhrdina nemohol veľmi vyberať.
„Tak by sme sa na to asi mali pozrieť. Ďakujem za správy.“
„Nemáš za čo, Johnny.“
„Pššššt, debil! Už som ti vravel, aby si ma nikdy nevolal pravým menom! Sme v utajení! Takže, ešte raz.“
„Nemáš za čo, Zlovestná Surikata.“
„Tak je to správne. Čo ešte vieme?“
„Už nič. Ale mám pocit, že sa tam motajú aj agenti.“
Agenti. Johnny urobil grimasu, akoby cítil smrad. Tajní agenti a superhrdinovia sa v Megapolise bili o prvé miesto v boji proti zlým živlom. Superhrdinovia mali síce na svojej strane svoje superschopnosti, ale bojovali každý za seba (a niekedy aj proti sebe) a neboli organizovaní. Agenti na rozdiel od nich tvorili komplikovanú sieť a boli motivovaní faktom, že za to, čo robia, dostavájú aj nejaký plat. Superhrdina mohol byť rád, ak ho prestali očierňovať v miestnej tlači (Ak vôbec niekto v miestnej tlači vedel o jeho existencii. Johnny a niektorí ďalší začiatočníci túžili po tom, aby ich niekto v novinách nazval hrozbou spoločnosti alebo vyšinutým magorom a do svojho plánu postupu si zaradili „prvý článok v novinách“ a „mať medzi novinármi svojho osobného hatera.“).
„Musím sa ponáhľať.“
„Počkaj, Jo... Surikata, chcem ísť tiež!“
„Nevymýšľaj. Nemôžem na teba čakať. A vieš, ako to chodí, nemôžem ťa vystaviť nebezpečiu, bla bla.“
„Ale môžem ti byť užitočný.“
„....é, už si pre mňa na dnes urobil dosť. Dobrá práca, naozaj dobrá práca. Čo keby si sa ďalej venoval hľadaniu podozrivých virtuálnych aktivít?“
„Myslíš sedel na facebooku a kontroloval Drsňákové statusy, či v nich neposiela nejaké šifry?“
„Hej, presne. Už si ťa pridal do priateľov, nie?“
„Áno, pridal. Ale mám pocit, že jediné, čo šifruje, sú náznaky, že chce nejakú Shirley.“
„To zatiaľ nevieme. Sleduj ho aj naďalej,“ povedal Johnny a vydal sa na svoju misiu.
Doktor Doktor bol jedným z menších mestských zloduchov, od ktorého sa čakalo, že sa čoskoro pokúsi o svoj prvý prevratný kúsok, ktorý ho posunie do vyššej ligy zločinu. Johnny sa dostal k dokom a postupoval ku garážam, kde mal mať doktor údajne svoju skrýšu. Nikde nikto. Na okolí bolo len pár dodávok, z ktorých jedna upútala jeho pozornosť. Vzdychol si a prevrátil očami. Celí agenti. Myslia si, akí sú nenápadní a pritom pokojne zaparkujú v dokoch s ružovou dodávkou catteringu Malej Suzy. Musí sa ponáhľať.
Aký plán chystá doktor Doktor? Dostane sa Johnny na miesto činu pred agentami a prekazí jeho plány? Čo nájde Dale na facebooku? Dozviete sa už čoskoro!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.