Ale to všetko Miriam vôbec nevadilo. Jediné, čo chcela, bolo malé miestečko pre seba, kde sa bude môcť kreatívne vybúriť. Písať glosy a fejtóny pre školský časák jej dávalo pocit, že je niekto, niečo dosiahla a niekam patrí. Ľudia na škole čítajú, čo napísala. Teda tí, ktorí si kúpia alebo požičajú časopis. Tých nebolo zas tak málo, aj takýto časopis je lepší, ako žiaden a keď stojí 30 centov....
Tento zabehaný systém sa ale mal čoskoro zmeniť. Redakcia prijala spomedzi prvákov novú posilu, Ivanu, s vášňou pre písanie, ktorá povyhrávala nejaké súťaže a jej budúcnosť jasne patrila spisovateľstvu, redaktorstvu alebo novinárstvu. Miriam to nevadilo, veď aspoň stúpne úroveň a nebudú tam len perly ako študentské slohy o ničom alebo výroky profesorov.
Lenže raz, keď si pozerala nové číslo, si uvedomila, že Ivanina tvorba jasne vytŕča oproti všetkému ostatnému. Ivana nebola oživením ich časopisu, Ivana bola tým časopisom. Jej úvahy a poviedky mali všetko, myšlienku, schopnosť vtiahnuť, úroveň. A úspech. Nie, že by si nikdy nevypočula, že jej to ide. Ono ale taký kompliment nie až taký hodnotný, keď pochádza z úst niekoho, kto sa o niečo podobné nikdy ani len nepokúsil. Uvedomila si, že ona by takú poviedku, akú práve čítala, nikdy nenapísala. Ani inú. Nevedela by si ani vymyslieť pointu, nie to ešte hodnotnú a pochybovala aj, akoby sa jej podarilo niekoho vtiahnuť do deja.
Hoci to nikdy otvorene nepovedala, už dávno si povedala, že túži po úspechu. Chce dokázať niečo veľké. Hoci jej ani len nebolo jasné, či sa má jednať o písanie, kresbu, fotenie alebo niečo iné. Po čase sa jej zdalo, že písanie je to, čo jej ide zo spomínaných vecí najlepšie a preraziť s niečím iným nie je pri jej nulovom umeleckom talente veľmi možné. A teraz si zrazu musela priznať, že vlastne nevie písať. Keby sa do redakcie hlásilo viac študentov, možno by tam ani nebola.
Uvedomila si, že je človek, ktorý túži, niekam sa dostať, ale nevie ako a nemá čím. Hrozná, mučivá kombinácia. Sú tu ľudia, čo nemajú žiadne ambície a sú tu ľudia, ktorý majú sny, ktoré vedia naplniť, ale nie, ona nepatrí ani do jednej z týchto skupín.
Čo teraz?
Nebola si istá, čo chce robiť, ale nedokázala sa svojich nekonkrétnych snov vzdať. Možno ešte netreba hádzať flintu do žita, možno niekde existuje spôsob, ako vďaka snahe niečo dosiahnuť. Potom by toto mohla byť vcelku dobrá spomienka na chvíle, keď to nakoniec nevzdala. Zbalila si nové číslo časopisu do tašky a šla domov skúšať napísať poviedku.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------
A teraz bez servítky:
Volám sa Anzu, mám 21 rokov, som sprostý ambiciózny Baran, pritom nič neviem a lezie mi to na mozog. Ale asi to ešte nevzdávam.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
4
aj ja "som sprostý ambiciózny Baran, pritom nič neviem a lezie mi to na mozog", a len sa občas utešujem tým, že snáď sa raz nájde niečo...
5
Sú tu ľudia, ktorí nemajú za mak schopnosti niečo napísať a pretlačia sa niekam ... Sú tu ľudia, ktorí sú považovaní za idiotov a pritom sú úžasní publicisti pre Plus 7 dní
A potom sú tu ľudia, ktorí za idiotov považovaní nie sú, lebo sú inteligentní, vedia písať, kresliť a fotiť, ale, ako zlý svet zariadil, všetko má svoje muchy a ako zariadila teta pravdepodobnosť, v ničom nie sú najlepší na svete.
No a tak si povedia, že nič nevedia ...
(A pritom si občas neuvedomujú, že sami nadávajú na to, ako niekto hovorí, že nič nevie a nakoniec sa ukáže opak ... A keby mali iní takýto prístup, tak by pod blogmi takýchto ľudí, ktorí radi hovoria, že nič nevedia, bola spŕška vyčítavých slov od ľudí, ktorí naozaj nič nevedia)
A potom sú tu ľudia, ktorí za idiotov považovaní nie sú, lebo sú inteligentní, vedia písať, kresliť a fotiť, ale, ako zlý svet zariadil, všetko má svoje muchy a ako zariadila teta pravdepodobnosť, v ničom nie sú najlepší na svete.
No a tak si povedia, že nič nevedia ...
(A pritom si občas neuvedomujú, že sami nadávajú na to, ako niekto hovorí, že nič nevie a nakoniec sa ukáže opak ... A keby mali iní takýto prístup, tak by pod blogmi takýchto ľudí, ktorí radi hovoria, že nič nevedia, bola spŕška vyčítavých slov od ľudí, ktorí naozaj nič nevedia)
Napíš svoj komentár
a je to celkom hodnotný príspevok