Čo sa týkalo programovacieho, učiaceho a chápacieho skillu s ohľadom na nejaké tie bulharské konštanty a náš prístup k učeniu, zvykla som nás dve stavať na asi rovnakú úroveň. Možno s tým rozdielom, že ona je oveľa väčší flegmoš, čo sa učí štýlom „však stačí prečítať“, kým ja tri dni na učenie sa na skúšku väčšinou považujem za málo. Dobre, nie sme na tom úplne rovnako, ak zvážime, že ja vlastne musím svoje nedostatky v prirodzenom chápaní vykrývať väčším množstvom učenia, ale aspoň mám za to približne rovnaké výsledky a snáď by ste ma neoznačilo ako o toľko horšiu. Toľko k úvodu.
Včera sa jej podarilo vyhrať ŠVK so svojou diplomovkou. Síce sa neskoro spamätala, ale dnes už má aj prisľúbenú dizertačnú prácu a podáva si prihlášku na doktorandské štúdium (u nás v krúžku bežne branom pod heslom „predĺž si študenstký život a nechaj si za to platiť“). A ja? Po dvoch rokoch som so svojou diplomovkou opäť na začiatku. To, čo som robila tento semester, bola blbosť a muselo to preč. Poslúžilo aspoň na získanie známky do indexu a ako programátorský tréning.
Na poslednej konzultácii mi školiteľ povedal, že som sa pustila do odvážnej špekulácie, keď som v texte používala predpoklad, že by nám to mohlo bežať v lineárnom čase (pre chápenie kontextu nie je pre vás podstatné vedieť, čo to znamená). Jedna moja časť sa potešila, keďže sa jej celý čas zdalo, že tak, ako to robíme, ten čas ani nie je možný. Tá druhá kričala niečo ako „DO PIČE, ODKIAĽ SI MYSLÍŠ, ŽE SOM TEN PREDPOKLAD VZALA? TO TY SI TO SPOMÍNAL POSLEDNÉHO POL ROKA!!!“
Spolužiaci z výšky aj zo strednej sa pýtajú, že čo štátnice a diplomovka a ja každýkrát musím povedať, že som sa na obhajoby ani neprihlásila. Chvíľu som sa aj tešila, alebo som si skôr vsugerovala, že by som to mala vidieť pozitívne, ale nejak ma to prešlo.
Aby to bolo ešte lepšie, na konci prednášky sme sa ešte dozvedeli, že sme silný ročník a za tento rok už máme asi desať publikácii po konferenciách, zborníkoch, časopisoch a tak. Silný ročník, hm.
Mala som na to dva roky a nemám nič. Žiadne ospravedlnenia, žiadne kecy. Aj ostatní mali problémy. Som horšia, ako ostatní. Som fail. Ani za ňu sa neviem tešiť tak, ako by som sa mala.
A možno nebudem platiť len 350 eur, lebo v škole začali vymýšľať, že sa im to zdá málo za to, čo mi škola ponúkne za ten rok, čo budem sedieť doma a čakať na budúcoročné obhajoby. Idem asi zas pokukať profesiu. Pekný deň.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
galinka
26. 4.apríla 2012 18:33
Ak ti ostane na ten ďalší rok len tá diplomovka, tak profesiu môžeš pozrieť aj tak... A nerob z toho takú drámu, ona tá škola občas naozaj nie je len o inteligencii/šikovnosti...
2
ale aspoň si v obraze a budeš štátnicovať - ja som konečne kontaktoval školiteľa, že už by som aj niečo robil, a dostalo sa mi vyhýbavej odpovedi v štýle: robím na niečom inom a mám toho veľ, čo si sa v tom zmenilo, ozvem sa budúci týždeň - a stále sa noezval
a hoci nebudem musieť platiť školné, nebudem mať intrák
a čo štátnice a diplomovka sa nikto nepýta - lebo sa s nikým nestýkam, a ak sa niekto koho vidím raz za dlhý čas pýta Ako škola, odpovedám že mám ročnú pauzu
a hoci nebudem musieť platiť školné, nebudem mať intrák
a čo štátnice a diplomovka sa nikto nepýta - lebo sa s nikým nestýkam, a ak sa niekto koho vidím raz za dlhý čas pýta Ako škola, odpovedám že mám ročnú pauzu
Napíš svoj komentár